Strelili ste úvodný gól zápasu, ste spokojný?

– Mohol som byť ešte viac. Musíme však byť vďační aj za dva body, proti takémuto súperovi to má veľkú cenu.

Dlho ste siahali po troch bodoch, súper však v závere v rozpätí dvoch minút vyrovnal. Čo sa stalo?

– V obrane sme 55 minút všetko riešili, chýbalo nám aj trochu šťastia. Možno ak by nebolo prísneho vylúčenia pri prvom góle, tak vyhráme za tri body.

V druhej polovici pribúdali menšie šarvátky. Zaskočilo vás to od technického súpera?

– Sám som sa čudoval, že prišli na ľad dosť nervózni. Aj tréner prízvukoval, aby sme pre to nespravili nejaké hlúpe vylúčenia. Boli situácie, kde jednoducho nemôžete cúvnuť. 

V jednom momente ste takmer aj zhodili rukavice, išlo by o vašu prvú bitku v KHL?

– V Trenčíne už čosi bolo, no teraz chýbalo veľmi málo, aby som sa pobil aj v KHL. Takéto situácie však príliš nevyhľadávam.

Váš spoluhráč Žiga Jeglič sa vyjadril, že toto bola najlepšia atmosféra počas tejto sezóny. Súhlasíte?

– Dobrá otázka. Pre mňa to bolo niečo neskutočné, aj vďaka nim sa nám hralo tak dobre. Patrí im za celú kabínu jedno veľké ďakujem.

Spomínate Trenčín, nemali ste doma problém, že obliekate dres bratislavského Slovana?

– Možno sa nájdu aj takí, čo nechápu tento prestup. Osobne to beriem ako inú ligu, hrať KHL je veľká výzva. Ak by Slovan hral slovenskú ligu, tak si poviem, že by som nejakých ľudí v Trenčíne nahneval, pretože rivalita medzi obomi klubmi bola obrovská. Hrám však za Slovan v KHL, vôbec to neberiem, že som zradca.

Ako sa vám spolupracuje so zámorskými hráčmi (Taffe, Chechoo) v prvom útoku?

– Radosť s nimi hrať, všetko je zrazu jednoduchšie. Snažím sa ich počúvať a do každého striedania ísť na sto percent.

Už vo štvrtok hostíte Dinamo Moskva, v piatok Podoľsk. Nestačí vám bodovať, musíte vyhrávať…

– Kľúč k úspechu je výkon ako v posledných zápasoch, teda nič špeciálne nevymýšľať.