Bratislava 10. septembra 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
 
Svetový deň prevencie samovrážd, ktorý sa pripomína od roku 2003 každoročne 10. septembra je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Medzinárodnou asociáciou pre prevenciu samovrážd (IASP). 

Ilustračné foto

Cieľom je vyvíjať úsilie a prijímať konkrétne opatrenia na prevenciu samovrážd zvyšovaním povedomia verejnosti o samovražednom správaní a poskytovaním včasnej a adekvátnej liečby. Aj keď sa samovražda v konečnom dôsledku týka jednotlivca, je potrebné aby preventívne opatrenia smerovali nielen k jedincovi na individuálnej úrovni, ale taktiež na úrovni rodín, komunít a celej spoločnosti.
Samovražda je úmyselné uskutočnenie vlastného dobrovoľného rozhodnutia ukončiť svoj život. Na rozdiel od iných foriem autodeštrukčného správania je v popredí úmysel zabiť sa ako aj voľba prostriedku k uskutočneniu svojho zámeru.
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii hovoria o poklese počtu samovrážd v minulom roku (506 osôb, z toho 410 mužov a 96 žien). Najčastejšie išlo o osoby vo veku 50 až 59 rokov, pričom 40% samovrážd bolo spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky.
V štatistikách sa objavujú aj 3 samovraždy maloletých dievčat a 14 samovrážd mladistvých (15-19 rokov, z toho 13 chlapcov).
Pokus o samovraždu bol zaznamenaný u 841 osôb (462 mužov, 379 žien), z nich takmer 40%  bolo definovaných ako demonštratívne pokusy teda bez naozajstného úmyslu ukončiť svoj život pričom motívom tohto konania bol zámer upozorniť svoje okolie na nevyriešené problémy (tzv. parasuicídium). Veľkým rizikom týchto demonštratívnych pokusov je to, že páchateľ nemusí odhadnúť situáciu a suicídium reálne dokoná (napr. požije väčšie množstvo liekov, než je únosné alebo neodhadne dobu príchodu pomoci a môže zomrieť, aj keď si to pôvodne neprial). Tieto pokusy sú obzvlášť typické pre histriónske osobnosti.
Erwin Ringel, rakúsky psychiater a neurológ, zakladateľ Medzinárodnej asociácie pre prevenciu samovrážd popísal tzv. presuicidálny syndróm, ktorý je definovaný zúžením osobnosti (emocionálne-napr. strata schopnosti tešiť sa, pocit bezvýznamnosti vlastnej existencie a pod.), inhibovanou agresiou (s následným obrátením agresie proti sebe, sprevádzané pocitmi viny  a sebaobviňovaním) či samovražednými fantáziami (predstavy o vlastnej smrti).
Pokiaľ hovoríme o samovraždách vo vzťahu k psychickým ochoreniam, najčastejšie sa spomínajú rôzne formy depresívnych porúch, predovšetkým depresie s psychotickými príznakmi. Veľký význam má taktiež návykové užívanie alkoholu a iných návykových látok. Odhady hovoria o tom, že závislí od alkoholu umierajú samovraždou 5-15x častejšie ako ostatní. Z ďalších psychiatrických ochorení prítomných pri dokonaných suicidách sú signifikantné schizofrénie či ťažké poruchy osobností. Okrem ľudí s psychickými problémami patria medzi rizikové skupiny taktiež ľudia, ktorý už v minulosti mali suicidálne pokusy alebo proklamácie (vyhrážky samovraždou). Taktiež sú to starší ľudia (osamelí, ovdovelí či s chronickými bolestivými ochoreniami), mladí ľudia (vzťahové krízy, rodinné problémy, problémy vo vzdelávaní, drogy), ľudia ktorí prekonali v nedávnej minulosti závažnú duševnú traumu (úmrtie v rodine, strata zamestnania) alebo chronicky chorí ľudia (ochorenia sprevádzané chronickou bolesťou, pacienti s paliatívnou starostlivosťou).
Pokiaľ hovoríme o prevencii samovrážd, tá sa kryje s včasným zistením a liečbou psychických porúch (depresie, alkoholizmus a narkománia, schizofrénia a iné). Samovražda je však viac ako len psychiatrický problém. Niektorí suicidujúci sú skôr nešťastní než chorí. Týmito prípadmi sa zaoberajú centra krízovej intervencie či linky dôvery ktoré sa snažia nadviazať bližší kontakt s trpiacim a následne zvoliť ďalší postup, napr. zapojenie do psychoterapeutickej skupiny.
Všetky varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy netreba bagatelizovať. Akékoľvek zľahčovanie v rizikových situáciách môže skončiť nešťastne.
Redakciu informoval MUDr. Lukáš Migaľ, odborný liečebný ústav psychiatrický n.o. Predná Hora.
 
Príspevok Svetový deň prevencie samovrážd zobrazený najskôr Hlavné správy.