Svätý Otec k rozdeleniu rodín migrantov v USA: Populizmus veci nerieši

Rím 22. júna 2018 (HSP/TK KBS/KAP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
 
Pápež František kritizoval v rozsiahlom interview pre agentúru Reuters rozdelenie rodín migrantov spôsobené politikou Trumpovej vlády o nulovej tolerancii, ktorá teraz vošla do platnosti. Týka sa to ilegálnych vstupov do krajiny z Mexika. Pápež František zastáva v tejto otázke stanovisko Biskupskej konferencie USA. Na svojom plenárnom zasadnutí vo Fort Lauderdale odsúdili biskupi postup vlády prezidenta Donalda Trumpa a označili ho za „nemorálny“ a „v rozpore s katolíckymi hodnotami“.

Na snímke pápež František

K otázke migrantov, povedal pápež ďalej – tento raz sa viac zameral na Európu, že „produkovať psychózy“ nijako nepomôže. „Populizmus veci nerieši. To čo, je riešením, je akceptovanie, štúdium, múdrosť“, povedal pápež František. Poukázal tiež na problém starnutia obyvateľstva. Európa sa ocitá pred „veľkou demografickou zimou“ a prisťahovalectvo je pre ňu o to viac potrebné. Migrantov, ktorí už prišli, nemožno odmietnuť, povedal pápež. Treba ich prijať, pomôcť im, postarať sa o nich a sprevádzať ich „a potom sa pozrieť, kam ich usadiť“. To sa musí udiať „v celej Európe“, povedal František.
Najvyšší veľkňaz pochádzajúci z latinskej Ameriky tiež kritizoval Trumpovu politiku voči Kube, ktorá zahŕňa nové obmedzenia pri cestovaní a obchodovaní s Havanou. Trumpov predchodca Barack Obama realizoval otvorenosť. Tento krok, pri ktorom Vatikán sprostredkovane napomáhal, „bol dobrým krokom vpred,” povedal pápež František. Trumpovo rozhodnutie stiahnuť sa z Parížskej dohody o zmene klímy, ho „zabolelo“, „pretože v hre je budúcnosť ľudstva“, povedal pápež. Dúfa, že Trump svoj postoj prehodnotí.
Čo sa týka dohody s Pekingom a uznania čínskych biskupov verných režimu, je to zo strany Vatikánu „na dobrej ceste“, povedal ďalej pápež. Odmieta kritiku, podľa ktorej mal Vatikán predať katolíkov verných Rímu komunistickej vláde v Pekingu. Doslova pápež povedal: „O načasovaní niektorí hovoria, že je to čínska doba. Ja hovorím, že je to Božia doba. Kráčajme pokojne vpred.“ Cesta zmierenia s Čínou pozostáva z troch línií: z oficiálneho dialógu, neoficiálnych kontaktov medzi bežnými občanmi, „ktoré nechceme spáliť“ a „z kultúrneho dialógu“.
Pápež v interview nekomentoval detaily komunikácie. „Dialóg je rizikom, ja však uprednostňujem riziko než akúkoľvek formu porážky, ktorá nastáva, ak nevedieme dialóg“, povedal František. Číňania „chápu, že treba čakať“, sú „veľmi múdrym národom“, pred ktorým má pápež veľký rešpekt. Kritici zbližovania sa obávajú, že dohoda s rozsiahlymi ústupkami zo strany Vatikánu by mohla mať za následok väčší tlak na podzemnú Katolícku cirkev v Číne. Zákon o náboženstve, ktorý vstúpil v krajine vo februári do platnosti umožňuje komunistickej strane mať väčšiu kontrolu nad náboženskými spoločnosťami.
Ďalej sa interview zameralo na tému žien. Pápež by chcel, aby zastávali vysoké vatikánske pozície vo vyššej miere. Ženy sú lepšie v riešení konfliktov, no nemalo by to viesť čomusi takému, čo by pápež označil za „maskulinizmus v sukniach“.
Ohľadne svojho zdravia sa pápež František vyjadril, že sa má dobre, až na bolesti v nohe, ktoré súvisia s problémom s chrbticou. Zopakoval už predošlé tvrdenia, že by si vedel predstaviť abdikáciu zo zdravotných dôvodov podľa vzoru Benedikta XVI., povedal však: „V tejto chvíli o tom neuvažujem“. Rozličné prúdy v Cirkvi prirovnal pápež v rozhovore pre Reuters k rieke s jej rozličnými ramenami. „Musíme byť navzájom plní rešpektu a tolerancie, a pokiaľ niekto je v koryte rieky, poďme ďalej vpred“. Pápež sa napokon za svojich kritikov modlí, hoci oni niekedy o ňom vravia „hrozné veci“.
O „Dubia“, teda o liste štyroch kardináloch, ktorí kritizovali jeho apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, pápež František povedal, že sa o tom „dozvedel z novín“. Robiť čosi také týmto spôsobom, nie je, povedzme, kresťanské. No my všetci robíme chyby“, myslí si pápež. V septembri roku 2016 kardináli Raymond Burke a Walter Brandmüller, ako aj medzitým zomrelí Joachim Meisner a Carlo Caffarra kritizovali niektoré pasáže apoštolskej exhortácie Amoris laetitia o manželstve a rodine, ktorá vyšla v apríli roku 2016. Vo svojom liste prezentovali celý rad pochybností (Dubia) a od pápeža Františka požadovali jasné stanovisko. Potom, čo títo štyri kardináli podľa ich tvrdenia nedostali odpoveď, rozhodli sa tento svoj list zverejniť.

Príspevok Svätý Otec k rozdeleniu rodín migrantov v USA: Populizmus veci nerieši zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)