Brusel 24. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Fabian Bimmer)

Ukrajina za posledný rok, od vstupu do platnosti obchodnej zložky Asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, preorientovala svoje exporty hlavne na krajiny Európskej únie. Pre TASR to v rámci dnešného summitu EÚ-Ukrajina uviedol hovorca Delegácie EÚ na Ukrajine David Stulík

Hlavnými témami v poradí už 18. európsko-ukrajinského summitu sú reformy na Ukrajine, energetické otázky a minské dohody.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Stulík upozornil, že ide o prvý summit po tom, ako 1. januára tohto roku vstúpila do platnosti obchodná časť Asociačnej dohody s EÚ. Spresnil, že ak celkovo ukrajinský export klesá, EÚ je jediné teritórium, kde toho roku exporty stúpli – o 5 % v porovnaní s vlaňajškom. EÚ má na zahraničnom obchode Ukrajiny celkový podiel okolo 40 %, čo je podľa Stulíka veľký skok v porovnaní s rokom 2013, keď tento podiel bol okolo 33 %. Dôležitá je však zmena zemepisnej štruktúry exportov – ak v roku 2013 do Ruska smerovalo 38 % zahraničného obchodu, teraz tento podiel klesol na 8 %.

“Ukrajinská ekonomika sa veľmi rýchlo a vo veľmi tvrdých podmienkach začína preorientovávať práve na EÚ,” skonštatoval Stulík. Dodal, že z hľadiska štruktúry vývozov do EÚ prevládajú hutnícke výrobky, potom poľnohospodárske komodity, kde má Ukrajina veľký potenciál, a tiež nespracované suroviny. V poslednom čase však začína narastať aj podiel výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, nielen suroviny a polotovary.

Prínosom pre domácu ekonomiku je aj príchod zahraničných investícií, pričom investori sa zaujímajú o spracovateľský priemysel, zakladajú nové továrne a vznikajú nové pracovné miesta.

Stulík potvrdil, že EÚ ako najväčší poskytovateľ finančnej pomoci pre Ukrajinu túto podporu podmieňuje reformnými krokmi Kyjeva. Medzi prvé výsledky tohto princípu kondicionality možno zaradiť reformy v oblasti verejných zákaziek a polície, dôležité kroky sa prijali v boji proti korupcii, pričom Ukrajina sa dá považovať za jedinú krajinu na svete, kde sú verejne prístupné majetkové priznania najvyšších ústavných činiteľov. Pre radových Ukrajincov boli tieto nedávno zverejnené priznania ozajstný šok, priznal Stulík.

Podľa jeho slov EÚ vníma ukrajinské reformy ako krok správnym smerom, ale Brusel trvá na ich urýchlení a dotiahnutí do konca. Na druhej strane však obyčajní Ukrajinci zatiaľ nepociťujú hmatateľný dosah reforiem, z krátkodobého hľadiska je to skôr naopak, keď teraz v novembri domácnosti dostali nové a oveľa vyššie účty za plyn v dôsledku liberalizácie cien v energetike. Ukrajinci musia pochopiť, že dlhodobého hľadiska spriehľadnenie trhu s energonosičmi povedie ku konkurencii a aj ku znižovaniu cien plynu a elektriny.

Stulík v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vo vzťahoch EÚ a Ukrajiny energetika má popredné miesto. Aj v tejto oblasti na podnet Bruselu už prebehlo viacero reforiem, bol prijatý nový zákon o nezávislom regulátorovi na trh s energiou, či nový zákon o plyne.

Dnešný summit opätovne potvrdil, že pre EÚ je Ukrajina strategickým partnerom z hľadiska tranzitu plynu. Stulík spresnil, že euroinštitúcie majú záujem, aby to tak zostalo aj naďalej a nespochybňujú význam Ukrajiny ako tranzitného hráča v energetike.

Pre Ukrajincov je viac ako výsledok reforiem uchopiteľnejšia otázka liberalizácie víz do krajín EÚ. Stulík pripomenul, že pre Ukrajincov tri roky po euromajdane ide o dôležité a symbolické gesto, vnímajú to ako symbol otvorenosti únie voči Ukrajincom. Prieskumy verejnej mienky naznačili, že 30 až 40 % Ukrajincov bezvízový režim využije, podľa Stulíka ide o “menšiu, ale aktívnejšiu” časť populácie. Na druhej strane, veľká časť obyvateľstva Ukrajiny je chudobná a nedovolí si cestovať do zahraničia.