Vianoce sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ľudí na celom svete. Predchádza im prípravné obdobie (advent) a pokračujú vianočnou oktávou, resp. posviatkom alebo obdobím nazývaným vianočné obdobie. Vianoce patria (spolu s Veľkou nocou) k najvýznamnejším kresťanským sviatkom a viaže sa s nimi množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdob, jedál a iných zvykov. 

Kresťania aj nekresťania na Slovensku i v mnohých iných krajinách slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu, stavanie jasličiek, adventný veniec či vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.

Vo všeobecnosti sú teda Vianoce akýmsi sviatkom pokoja, kedy sa zíde rodina v dobrej nálade, no boli tu aj časy, kedy sa jedna z najhorších bytostí, ktoré chodili po tejto zemi, rozhodla spraviť z Vianoc svoju propagandu a zmeniť ich na sviatky plné nacistických symbolov a nenávisti. Reč je, samozrejme, o Adolfovi Hitlerovi a jeho Tretej ríši. 

Písal sa rok 1921, Adolf Hitler, nový vodca nacistickej strany, si pripravil vianočný príhovor pred členmi či sympatizantmi svojej strany, no žiadne slová plné lásky či porozumenia, aké sú typické pre tento sviatok, by ste asi čakali márne. Už vtedy za všetko vinil Židov, tvrdil, že zbabelí Židia pribili osloboditeľa sveta na kríž a že sa nezastaví, kým všetci Židia nebudú zakopaní pod zemou. Neskôr sa spievali aj vianočné koledy a účastníci z robotníckej triedy dostali darčeky. 

V tom čase sa v Nemecku propaganda a anti-semitické nálady tlačili naozaj do každých oblastí. Nacisti rok čo rok rástli na sile a popularite a aj ich propaganda bola stále nebezpečnejšia. Vedúci propagandy sa rozhodli svoje názory presadiť aj cez najpopulárnejšie sviatky, teda Vianoce a začína sa tak nacifikácia Vianoc – pomocou nových symbolov a tradícií. Jednoducho chceli svoje názory a postoje dostať naozaj ku každému a bolo im jedno, že tak úplne pozmenia význam Vianoc.

Aj slovenskí náckovia sa radi oháňajú kresťanstvom, no keďže Ježiš bol Žid, už Hitlerova družina musela s tým niečo spraviť, keďže to vôbec nezapadalo do ich rasistických názorov. A tak prišli z ich strany logické zmeny. Vianoce už neboli kresťanským sviatkom, ale starý germánsky pohanský sviatok. Podľa nich cirkev jednoducho všetko zmanipulovala a oni samozrejme odhalili celú pravdu.  

Najlepšie nacistické Vianoce opisuje historický dokument nájdený v Drážďanoch, ktorý v čase Tretej ríše fungoval ako smernica, ktorá hovorila, ako majú Nemci oslavovať „najnemeckejší sviatok zo všetkých“ – Vianoce. Smernica mala dokonca až 20 strán tipov, ako správne oslavovať a bola vydaná v roku 1937 odnožou NSDAP – Heimatwerk Sachsen. Tá si stanovila cieľ, že bude propagovať sasko-nemecké kultúrne hodnoty ako príklad pravého Nemecka. Dokument bol nájdený v drážďanských archívoch a nemal nijakú tú oficiálnu podobu, keďže nemali v pláne ho vydať na verejnosť. Distribučný kanál smeroval len k straníckym funkcionárom, ktorí mali teda za úlohu dohliadať na to, či sa ľudia prispôsobili novým tradíciám, zvykom a poriadkom. Smernica začínala slovami „Kein Fest ist so deutsch wie das Weihnachtsfest“, teda že žiadny sviatok nie je tak nemecký ako Vianoce a v ďalších častiach hovorí o tom, koľko a aké vianočné ozdoby umiestňovať na ktorý stromček a že na jeho vrchol sa nepatrí dať anjela, vílu či hviezdu (židovská Dávidova hviezda), ale treba tam dať svastiku.

„Vianoce ako pohanský sviatok boli v skutočnosti pôvodne presadzované navzdory odmietavému postoju cirkvi. Až neskôr ich cirkev prijala a ospravedlnila vo svoj prospech. Ale skutočné, hlboké tajomstvo nemeckých Vianoc pochopí iba ten, kto vníma ich pravú originalitu a autenticitu.“

Tak sa teda nacisti hodlali ukradnúť ľuďom Vianoce, podobne ako komunisti chceli kedysi nahradiť Ježiška Dedom Mrázom. V nacistickom Nemecku tak už nemali byť kresťanským, ale mysticky pohanským sviatkom. Panna Mária sa stáva nemeckou matkou a Ježiškovi neprinášajú dary traja králi, ale nemeckí robotníci a roľníci. Ježiško už ďalej nezohráva žiadnu úlohu, deťom sa odporučilo, aby počas Štedrého večera hľadali darčeky v rámci hry na schovávanie. Pretože vďaka tomu budú Vianoce oslavované bez Krista a miesto toho to budú sviatky nemeckej hojnosti a plodnosti. Štedrovečerné piesne taktiež zmenili svoju podobu, vyhodili sa z nich všetky náznaky Boha, Krista či celkovo náboženstva. Chceli zájsť až tak ďaleko, že prichádzajúceho Krista spasiteľa mal nahradiť Fuhrer spasiteľ. Nemecký národ síce v tom čase už podľahol propagande, no toto už bolo aj na nich príliš a tento krok odložili na neskôr. Texty boli taktiež plné nacistických a rasistických slov o nadradenosti Nemcov. Vianoce neboli pre všetkých, ale len pre tých s nemeckou krvou a spomínalo sa na tých, ktorí sa obetovali pre národ. Vrcholom boli vianočné darčeky vo forme špeciálnych lampášov, ktoré na príkaz Himmlera vyrábali väzni v koncentračných táboroch a tie dostávali príslušníci SS za svoju vernosť.

Môžeme tak krásne vidieť, ako takéto režimy nielen že obmedzujú slobodu slova či tlače, ale zasahujú aj do takých vecí, ako sú naše tradície. Verme teda, že sa ľudia spamätajú a že sa nebude opakovať takáto história.