Vzdušný priestor Slovenska slúžil vyše dva mesiace na bombardovanie Juhoslávie. „Z pohnútky svedomia a opierajúc sa aj o zmysel ustanovenia Článku 32 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ‚občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v (tejto) Ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené‘, podávam toto trestné oznámenie…“ tvrdí tento excelentný právnik v dokumente, ktorý doručil Generálnej prokuratúre SR. Trestný poriadok podľa Štefana Harabina zakladá povinnosť prokurátora stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, do dnešného dňa z vlastnej iniciatívy nezačal vo veci konať, aj keď sa o relevantných skutočnostiach prokurátor dozvedel z tlače a vysielania televízií, resp. hoci generálny prokurátor sa o obsahu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na jej 11. schôdzi v období od 31. marca do 14. apríla 1999 dozvedel priamo alebo zo zápisnice o tejto schôdzi…

■ PODOZRIVÝ KABINET

Oznamovateľ podozrieva z viacerých trestných činov členov vlády SR v zložení Mikuláš Dzurinda – predseda vlády, Eduard Kukan, Brigita Schmögnerová, Gabriel Palacka, István Harna, Ivan Mikloš, Ladislav Pittner, László Miklós, Ľubomír Fogaš, Ľudovít Černák, Mária Machová, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Pál Csáky, Pavol Hamžík, Pavol Kanis, Peter Magvaši a Tibor Šagát – ministri vlády (bez súhlasu Jána Čarnogurského a Pavla Koncoša – ďalších ministrov, členov vlády). Štefan Harabin tvrdí, že „v demokratickom a právnom štáte musí platiť, že dodržiavanie ľudských práv vrátane práva na život nemožno vynucovať porušovaním ľudských práv, najmä práva na život, bombardovaním nevinného civilného obyvateľstva, detí, žien a prestarnutých osôb, nemocníc a škôl. Naopak. Takýto počin možno označiť za zločin proti ľudskosti“.

■ HROZNÁ ŠTATISTIKA

Bombardovanie Juhoslávie trvalo tri mesiace a počas neho prišlo o život vyše dvetisíc civilistov. Na niektorých miestach spôsobilo zvýšenú rádioaktivitu, keďže pri leteckých náletoch bola použitá aj munícia obohatená uránom. Bombardovanie spôsobilo obrovské materiálne škody. Do 13. apríla 1999 padlo v prepočte na jedného obyvateľa deväť kilogramov trhavín trinitrotoluénu, čo okrem iného malo za následok do uvedeného dňa 81 zničených základných škôl, 42 stredných škôl, 6 vyšších škôl, 21 fakúlt univerzít, 6 študentských domovov (internátov) a 6 učňovských škôl. „Argument vlády SR o snahe zabrániť humanitárnej katastrofe v Juhoslovanskej oblasti Kosovo bombardovaním aj nevojenských cieľov a civilistov (detí, žien, starcov) je prinajmenšom cynické,“ pripomína sudca Najvyššieho súdu SR.

Žalobca sa domnieva, že žalovaní ako verejní činitelia spoločným konaním v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech prekročili svoju právomoc a činom zadovážili inému značný prospech, úmyselne odstránili prekážky na usmrtenie iných, a tým činom došlo k úmyselnému usmrteniu viacerých osôb vrátane osôb mladších ako pätnásť rokov. Tým sa mali dopustiť spáchania trestného činu zneužívaním právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve. Taktiež sa dopustili – podľa žalobcu – pomoci k trestnému činu vraždy v spolupáchateľstve.

■  VÍTANÝ PRECEDENS

Prvý podpredseda výboru pre obranu hornej komory parlamentu Ruskej federácie Franc Klincevič vyzval v rámci OSN na vytvorenie tribunálu k Juhoslávii. Síce neočakáva, že Slovenská republika začne stíhať vládu z roku 1999, ale víta vytvorenie precedensu.


3 otázky pre: JUDr. Štefana HARABINA, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Bombardovanie Juhoslávie bolo hromadnou vraždou

  • Čo vás podnietilo po takom časovom odstupe podať trestné oznámenie na Dzurindov kabinet?

Agresiu voči Srbom som vždy ťažko vnímal. Jednak ako Slovák, ale aj ako človek so silným slovanským cítením. Keď sa v roku 2008 schyľovalo – napočudovanie u nás, k uznaniu Kosova a keď materiál prišiel jedného dňa na rokovanie vlády po predložení vtedajším ministrom pánom Kubišom (tesne pred rokovaním vlády bol zaradený do programu), vtedy som sa vyjadril: „V žiadnom prípade nikdy taký materiál nepodporím. Nuž a teraz asi pred desiatimi mesiacmi sa opäť na medzinárodnej úrovni otvorila otázka, čo s tými, ktorí sa podieľali na tom, že v danom konflikte boli zavraždení civilisti. Veď išlo o hromadnú vraždu. A taktiež aj naše orgány napríklad začali stíhať – síce v inej súvislosti, ale začali stíhať a vzali do väzby človeka pre podozrenie z prípravy vraždy, ktorá sa mala u nás udiať v deväťdesiatych rokoch.

  • Aký trestný čin či súbeh trestných činov vidíte v súhlase vtedajšej slovenskej vlády s tým, aby NATO spustilo bombardovanie na Balkáne?

No veď predsa ide o jasný trestný čin vraždy spáchanej spolupáchateľstvom. Nielen prípravy, ale aj dokonanej vraždy. A hovoríme tu dokonca o hromadnej vražde civilného obyvateľstva. To je aj vojnový zločin v zmysle platných a zatiaľ rešpektovaných medzinárodných konvencií. A je to aj zneužitie právomoci verejného činiteľa.

  • Čo myslíte, ako sa skončí toto vaše podanie? Nebude po ňom nasledovať konštatovanie, že skutok sa nestal?

No, myslím si, že zo strany generálneho prokurátora nastane teraz taktické vyčkávanie, prídu rôzne procedurálne prekážky a áno, môžeme sa dočkať aj toho, že padne výrok „skutok sa nestal“. Na takéto výroky sme predsa už „akosi“ zvyknutí.

Ján ČERNÝ – Foto: Ladislav LESAY