Štefan HARABIN o vlastenectve, slobode, práve, rodine a svojom pôsobení v politike. Na Slovensku ho pozná každý. Jeho nekompromisný sudcovský pohľad na svet, na politiku, na morálku, na dodržiavanie zákonnosti je často tŕňom v oku neprajníkov. Ale on ide ďalej svojou cestou, nedá si vziať svoje presvedčenie kresťana a vlastenca o tom, čo je dobré pre národ a jeho štát. Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan HARABIN.

  • Pochádzate z mnohodetnej rodiny. Hovorí sa že detstvo je dôležité pre duchovný vývoj človeka. Čo bolo určujúce vo vašom detstve?

Ako u všetkých ľudí aj moje postoje sa formovali postupne od detstva. Bolo šťastné, plné lásky. Rodičia ma vychovávali k poctivej práci, úcte k starším, pomoci jeden druhému, láske k vlasti, k našim tradičným kresťanským morálnym hodnotám. Učili ma byť hrdý na našu históriu, na múdrosť, povahu a charakter nášho národa.Učili ma vždy hovoriť pravdu. Dnes som právnik, sudca. Podľa mňa ak sa toto povolanie vykonáva poctivo, dokonale stelesňuje ideály pravdy, spravodlivosti, práv a slobôd občanov. Venujem sa mu prakticky celý môj život. Hovorím o rešpektovaní zákona, o právach a slobodách ľudí, o úcte k vlasti a našej suverenite. Nesúhlasím s nijakým ničením morálky našej spoločnosti, s nijakými ideologickými zvrátenosťami.

  • Ak sa dnes v časoch multikulturalizmu o niekom povie, že je vlastenec alebo národovec, považuje sa to skôr za nadávku ako za ocenenie pozitívnych vlastností. Zabudli sme na nadšenie státisícového zhromaždenia v Bratislave a iných mestách Slovenska, keď bola prvého januára 1993 vyhlásená Slovenská republika? Čo sa vlastne zmenilo v našom vedomí za uplynulé štvrťstoročie?

Máte pravdu. A nie je to len uplynulých dvadsaťpäť rokov. Slovenský národ má veľmi bohatú históriu boja za vlastné sebaurčenie. Jedno z riešení, ktoré navrhujú bruselské politické elity, je vytvorenie spojených štátov európskych, podobne ako je to v USA. V tom vidia novú identitu ľudí, že sa budú považovať za Európanov. Ale to nie je to isté, ako keď sa Američan považuje za Američana, a pritom je jedno, či je z Alabamy, New Yorku alebo z Colorada. V Európe to tak nefunguje. Každý európsky národ sa identifikuje samostatne. Nemci, Taliani, Dáni, Francúzi, Maďari, Poliaci, Česi a iní o sebe nehovoria, že sú v prvom rade Európania. Každý z nich povie, že je Nemec, Francúz a podobne. Pre nás je prirodzené stáť pevne na strane svojho národa, svojich tradícií, jedinečnej kultúry a národnej identity našich občanov.

  • Slovensko je dnes suverénna krajina. Ak to tak nevnímame, kto a čo nám bráni aby sme sa ňou stali?

Suverenita štátu je zakotvená v našej ústave. Nikto nemá právo ju ohrozovať alebo obmedzovať. Medzinárodné právne postavenie všetkých štátov sveta ako suverénnych subjektov medzinárodných vzťahov je zakotvené v Charte OSN. Slovenská republika je medzi nimi. Celý svet je vo všeobecnosti spravovaný vo forme viacerých druhov a foriem suverénnych štátov. To je dnešný stav organizácie ľudskej spoločnosti na zemi. V súčasnosti je dôležité deklarovanie uznania rovnosti všetkých štátov navzájom a dodržiavanie medzinárodného práva. Prenesenie časti právomocí zo strany nášho štátu na EÚ je zmluvné, dočasné a podmienené naším súhlasom, je zabezpečované naším právom veta v Európskej rade, teda možnosťou odmietnuť niektoré navrhované opatrenia, ak ich nechceme, a súčasne možnosťou kedykoľvek naše takto dočasne prenesené právomoci vziať späť. Navyše, nijaký právny predpis, ktorý vydá EÚ, nemá prednosť pred našou ústavou, iba pred našimi zákonmi. Ak odporuje predpis ústave, nemusíme ho plniť. Slovensko teda je suverénnym štátom. 

  • Počas svojej kariéry ste boli ministrom spravodlivosti aj predsedom Najvyššieho súdu SR. Čo považujete za svoj prínos pre fungovanie súdnictva v týchto funkciách?

Dovolím si pripomenúť tú najdôležitejšiu časť mojej profesionálnej kariéry ‒ pôsobenie v pozícii sudcu. Práve tu som prakticky celý svoj profesionálny život uplatňoval právo a rovnosť, spravodlivosť pre každého bez rozdielu. Tu som uplatňoval všetky svoje vedomosti a životné skúsenosti, aby každý bol posudzovaný spravodlivo podľa práva. A práve tu som s najvyššou osobnou rozhodnosťou bránil nezávislosť súdnictva proti vonkajším nátlakom a politickým vplyvom. Počas môjho pôsobenia na uvedených postoch predsedu NS SR a aj ministra spravodlivosti sa mi podarilo účinnými opatreniami výrazne skrátiť čas súdnych konaní, zaviedol som prácu väzňov na prospech spoločnosti, čo ušetrilo štátu veľké finančné prostriedky. Dbal som o poriadok a odstraňovanie korupcie, rešpektovanie zákonov. Pripomeniem, že nedávno som napísal dve knihy, ktoré uvádzajú konkrétne fakty aj o týchto otázkach. Svoju pozornosť tak ako doteraz chcem sústrediť na právo, našu suverénnu štátnosť, bezpečnosť občanov, rešpektovanie ústavy, slobôd a práv občanov. 

  • Ako prezidentský kandidát v nedávnych voľbách ste mali jednu z najlacnejších kampaní bez jediného bilbordu a napriek tomu ste dosiahli výborný výsledok, málo chýbalo a boli by ste sa dostali do finále. Mnohí na Slovensku vedia, že nie všetko bolo v týchto prezidentských voľbách férové. Vy sám ste sa obrátili na Ústavný súd SR s volebnou sťažnosťou. Aké boli jej hlavné dôvody?

Nepovažujem za najdôležitejšie, aby bola kampaň najlacnejšia, ale aby kandidát na prezidenta zostal politicky a finančne naozaj nezávislý. Nie som však spokojný s manipulovaním riadneho priebehu volieb. Otázka platnosti prezidentských volieb z pohľadu zákonnosti a ústavnosti nebola do dnešného dňa potvrdená Ústavným súdom SR. Pokiaľ sa to nestane, nie je dokončený volebný proces. Ústavný súd musí podľa čl. 129, ods. 2) Ústavy SR rozhodnúť o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky. Musí potvrdiť alebo nepotvrdiť výsledky volieb. Môže tak urobiť iba vtedy, ak rozhodne o podanej ústavnej sťažnosti, ktorá z právneho hľadiska musí byť vyšetrená skôr, ako by nová prezidentka mohla byť inaugurovaná.

  • Ústavný súd má však dnes obmedzenú funkčnosť ‒ nie je to vážny dôvod, prečo doteraz nerozhodol o vašej ústavnej sťažnosti?

Kalkulácie s nefunkčnosťou ústavného súdu sú politicky a právne veľmi krátkozraké. Každý účastník prezidentských volieb musí mať istotu, že voľby sú potvrdené a platné podľa zákona. Ak to tak doteraz nie je, potom ani pani Čaputová nesmie byť inaugurovaná. Aj pre ňu je to veľmi vážna vec. Ak by bola inaugurovaná skôr ako ústavný súd potvrdí platnosť výsledkov volieb, znamenalo by to, že nie je oficiálne zvolená. To sa nedá zľahčovať a zjednodušovať tým, že Harabin nevyhral, tak sa urazil. To je platný systém priebehu a potvrdenia výsledkov volieb, ktorý treba dodržať bez ohľadu na to, či ide o mňa, alebo by išlo o niekoho iného. 

  • Vo vašom podaní na Ústavný súd SR ste upozornili na podozrenie z manipulácie s hlasmi voličov. Môžete stručne vysvetliť, o čo ide?

Ide o závažné podozrenia, ktoré narúšajú stabilitu štátu. Existuje veľký rozpor medzi počtom vydaných volebných preukazov a počtom odovzdaných hlasov. Až okolo tristotisíc hlasov mohlo byť falošných. Jednoduchá matematika. Alebo je možnosť, že ústavný súd takéto podanie zamietne. Ale neurobil nič. Ako sa s tým vyrovnali v Rakúsku? Čakalo sa, čo povie súd. Aký bol výsledok? V Rakúsku sa opakovali prezidentské voľby. A aká je slovenská realita? Musíme si uvedomiť, že nemôžeme mať hlavu štátu, kým pretrvávajú akékoľvek pochybnosti.

  • Vo Vašej volebnej kampani rezonovala rodinná politika. Vymedzovali ste sa voči agende LGBTI a prihlásili ste sa k aktivitám hnutia Za život a Hrdí na rodinu. Vyplývajú tieto vaše postoje z kresťanského presvedčenia?

Samozrejme. Rodina je základ štátu, preto ju treba ju chrániť a podporovať výchovu zdravej mladej generácie. To je morálne chápanie prirodzeného prostredia našej spoločenskej existencie. Ak sa nebudú rodiť deti, národ a štát zaniknú. To nie je nijaký žart, to sú veľmi vážne a životne dôležité záujmy nášho národa. Iba v rodine, kde je otec a matka, dostane dieťa najvhodnejšiu potrebnú výchovu, osvojí si morálne princípy, hodnoty a vlastnú identitu v prostredí lásky, dôvery a opatery svojich rodičov. Rodina a štát veľmi úzko spolu súvisia. Práve preto som proti presadzovaniu homosexuality ako politického programu menšiny, ktorý má byť fungujúcim vzorom pre celú spoločnosť. Každý má právo na výber partnera a v súkromí si, samozrejme, môže robiť v rámci zákona, čo chce, ale táto ideológia nesmie byť politicky presadzovaná ako určujúci princíp smerovania spoločnosti, ktorému sa máme všetci podriadiť.

  • Lenže kritici tejto ideológie sú označovaní za extrémistov…

V tejto súvislosti sa treba úplne oslobodiť od dnes zaužívanej tzv. „politickej korektnosti“, ktorá v skutočnosti znamená zákaz slobody prejavu. Som presvedčený, že na Slovensku veľká väčšina ľudí nepodporuje takéto zámery. A nie sú to nevinné snahy, nejde tu o nijaké presadzovanie ľudských práv. Tie sa riešia inak. Vieme prirodzene rozoznať, čo je zlo. Svoje deti a svoju budúcnosť si musíme chrániť my sami. Iba štát dokáže zabezpečiť práva a slobody ľudí, ochranu rodiny a zdravý rozvoj populácie. Nijaká medzinárodná organizácia ani nijaká skupina či jednotlivec takúto úlohu plniť nemôže a nedokáže.

  • Prezident má byť hlasom národa. Bol Andrej Kiska takým hlasom? A bude ním nová prezidentka Zuzana Čaputová?

Problém spočíva v tom, že Slovensko má momentálne prezidenta, ktorý nie je pred zákonom čistý. Dopustil sa trestných činov, navyše viackrát vedome porušil Ústavu SR. Andrej Kiska vyznamenával osoby, ktoré nenávidia samostatné Slovensko, nehorázne ponižoval a urážal Slovensko v zahraničí tým, že ho označoval za mafiánsky štát, vedome rozbíjal jednotu štátov skupiny V4, spolupracoval s ministrom Lajčákom pri vzatí jeho demisie späť v rozpore s ústavou, podporoval masovú migráciu na Slovensko, podporoval gender ideológiu a propagáciu LGBTI, ktorá vystupuje pod pláštikom ľudských práv. Podporoval sankcie a nenávisť proti Ruskej federácii v rozpore s medzinárodným právom, robil zakázanú politickú kampaň medzi mladými študentmi na akademickej pôde. A tak skutočne nikdy nebol hlasom národa. Poslušne si plní svoju úlohu politického posluhovača cudzích záujmov. Aj keď je stále prezident, už sa venuje zakladaniu vlastnej politickej strany. Takto sa prezident podľa ústavy správať nesmie.

  • A pani Čaputová? Bude prezidentkou všetkých Slovákov?

Pani Čaputová podľa mňa ešte nemá isté, či bude zákonne zvolenou prezidentkou republiky. Pokiaľ príslušné orgány podľa zákona verejnosť a mňa nepresvedčia o opaku, domnievam sa, že voľby vyhrala pomocou nedovolených protizákonných manipulácií. Žiaľ, vyšlo najavo, že v niektorých zásadných otázkach aj ona porušovala zákon. V predvolebnej kampani sa o jej postojoch ľudia dozvedeli iba veľmi málo. Ako môže konať, sa dá vyvodzovať čiastočne aj zo skutočnosti, že bola podpredsedníčkou politickej strany Progresívne Slovensko. Ak by sa stala prezidentkou naozaj v súlade so zákonom a s ústavou, potom ju treba rešpektovať. Všetko závisí od toho, ako bude konať.

  • Na základe vášho výsledku v prezidentských voľbách je váš voličský potenciál na slovenské pomery veľmi vysoký. Podľa agentúry AKO dosahuje až dvadsať percent preferencií. Nemienite využiť priazeň celej pätiny národa a založiť politickú stranu? Neuvažujete o tom? 

Podpora voličov, ktorí si rovnako ako ja uvedomujú hrozby v podobe masovej organizovanej ilegálnej migrácie, hrozbu trvalej okupácie vojskami cudzej mocnosti, rozvracania našej civilizácie a snahy o odstránenie suverénnych štátov, ma zaväzuje a ja ju nenechám bez odozvy. Spolu chceme chrániť náš štát, naše rodiny a hodnoty. A nielen to. Chceme žiť v mieri, v bezpečí, rozvíjať sa, mať vzdelanú mladú generáciu a sociálne istoty. Verím, že nás bude stále viac. Veľkou príležitosťou boli prezidentské voľby. Veľkou príležitosťou sú aj parlamentné voľby v budúcom roku. Predstavil som skoro celý svoj program, ako dosiahnuť naše ciele. Budem sa usilovať, aby sa stali realitou. Nemal som v úmysle založiť politickú stranu alebo do niektorej vstúpiť. Ale vnímam realitu. Nie som naivný a nemyslím si, že Ústavný súd SR zruší výsledky zmanipulovaných prezidentských volieb. Uvidíme. Dnes sa preto neviem vyjadriť presnejšie. Súčasne vnímam, že tlak na náš štát zo všetkých strán stále pokračuje. Pokračuje aj úmyselná devastácia našej mladej generácie. Vyžaduje si to rázne konať. Aj tieto fakty nesporne ovplyvnia moje ďalšie rozhodnutia. Stále viac sa ukazuje, aké dôležité je zastať sa vlastného národa, našich rodín, našej kultúry a morálky. Ja som vlastenec a našu spoločnú vlasť si veľmi cením.

Zhováral sa Ľudovít ŠTEVKO ‒ Foto: archív Š. H.

Zdroj