Bratislava 28. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
 
Dnes, 28. apríla 2018 o 2:30 (londýnskeho času) zomrel malý Alfie Evans, dieťa, na ktoré sa upieral zrak celého sveta. Napriek protestom a diplomatickému tlaku z Vatikánu, EÚ a niektorých štátov ako napríklad Poľsko ale posledne (včera) aj USA (Donald Trump), bolo dieťa voči krutému britskému právnemu systému ale aj zdravotnému systému bezmocné.
Na právny názor na celý prípad sme sa opýtali sudcu najvyššieho súdu Šterana Harabina.

Na snímke Štefan Harabin

Zaiste sledujete britský škandál nemocnice Alder Hey, ktorá odmietla chlapca prepustiť do starostlivosti talianskych špecialistov. Dnes v noci v dôsledku toho Alfie Evans zomrel. Ako hodnotíte súdne rozhodnutia v tejto veci, ktoré dávajú plnú kompetenciu rozhodnutí o jeho živote do rúk nemocnice, čím de facto nariadili jeho smrť?
Je to už vyše roka, čo nemocnica Adler Hey v Liverpoole vo Veľkej Británii prijala malého pacienta Alfieho Evansa údajne trpiaceho nevyliečiteľnou nervovou chorobou, ktorú však presne nepomenovali. Nie som odborný lekár, aby som sa mohol k tomuto prípadu vyjadriť po zdravotnej stránke, ale rozhodne môžem konštatovať, že nie je normálne v európskej justícii, ak súd rozhodne o tom, že dieťa, ktoré sa lieči v nemocnici už nebude patriť rodičom, napriek ich prosbám a snahám dieťa naďalej liečiť v inej nemocnici, ale o jeho živote a smrti bude rozhodovať nemocnica, ktorá sa obáva, že by mohla byť súdená rodičmi za nesprávne liečenie ich synčeka.
Nečudujem sa desiatkam tisíc ľudí a politikov krajinách Európy, sveta a v samotnej Británii, že ostro protestovali proti odpojeniu dieťaťa od prístrojov, ktoré ho mali držať pri živote. Ponechali ho umierať bez poskytnutia výživy. Vieme si vôbec predstaviť ten obrovský teror, ktorý musia pociťovať jeho rodičia, ktorí sa zo všetkých síl snažia svojho syna dostať z nemocnice a previesť ho do inej nemocnice v Taliansku, ktorá sa ponúkla, že sa pokúsi dieťatko zachrániť použitím iných liečebných metód, ako boli použité doteraz? Skutočnosť, že súd v Británii rozhodol v prospech nemocnice, ktorá si želá, aby dieťa radšej zomrelo ešte pred dosiahnutím dvoch rokov svojho veku, vyvoláva pochopiteľné podozrenia, že liečba dieťaťa mohla byť zlá alebo dokonca poškodzujúca zdravotný stav chlapčeka Alfieho. Za to by musela nemocnica platiť jeho rodičom vysoké pokuty.
Ak už súd rozhodol, že kompetenciu dostala konkrétna nemocnica, treba vedieť, že tá sa môže rozhodnúť aj pre prepustenie dieťaťa do osobnej domácej starostlivosti rodičov. Z morálneho a právneho hľadiska je významné, ako znela pôvodná žiadosť nemocnice podaná súdu. Nemocnica totiž pravdepodobne žiadala súd o rozhodnutie usmrtiť dieťa aj napriek prosbám jeho rodičov, že sa posnažia mu pomôcť v inej krajine a v inej nemocnici, ktorá sa im verejne ponúkla, že to skúsi. Nepoznám podrobne všetky okolnosti prípadu, ale rozhodnutie pre smrť je proti všetkému môjmu presvedčeniu o cene ľudského života. Súd v tomto prípade podľa môjho názoru nerozhodoval v prospech dieťaťa, ale v prospech nemocnice.
 
Vieme, že Alfie Evans nebol v terminálnom štádiu svojho života, nepodstupoval úpornú liečbu, iba potreboval medicínsku asistenciu pri dýchaní (Ako sa ukázalo, už len minimálnu, pretože jeho pľúca fungovali) a vo vyživovaní. V jeho prípade môžeme hovoriť o nariadenej eutanázii. Aký je váš postoj k eutanázii?
Právo na život je jedným zo základných ľudských práv a chlapček Alfie nie je mimozemšťan. Je to ľudský tvorček, ktorý žiaľ trpel poškodením zdravia. Čo je naozaj nepochopiteľné je, že súdy vo Veľkej Británii nechcú vyhovieť prosbám rodičov dieťaťa, ale na základe želania nemocnice, ktorá sa mala starať o jeho uzdravenie sudca odňal rodičom právo rozhodovať o osude ich dieťatka. Myslím si, že vedenie a odborníci v uvedenej nemocnici v Liverpoole mohli a mali konzultovať s inými odborníkmi, ako dieťaťu pomôcť a využiť úplne všetky možnosti, teda aj ponuku talianskej nemocnice. Pritom súd rozhodol iba niekoľko dní pred dovŕšením dvoch rokov veku malého chlapčeka. Neviem, ako chcú príslušné inštitúcie v Británii vysvetľovať pobúreným občanom doma a v zahraničí, že išlo o iné ako o finančné dôvody takého rýchleho a tak negatívneho rozhodnutia ohľadne života chlapca Alfieho.
Eutanázia je usmrtenie chorého a vážne trpiaceho pacienta za pomoci inej osoby. Náš právny poriadok eutanáziu nedovoľuje. Rodičia ako zákonní zástupcovia ani nedali súhlas na usmrtenie dieťaťa napriek jeho ťažkému zdravotnému stavu. Ak mám posudzovať túto otázku z právneho hľadiska, u nás by život chlapčeka Alfieho bol chránený zo zákona. Išlo by pravdepodobne o trestný čin neposkytnutia pomoci alebo dokonca o trestný čin vraždy. Moje právne, morálne a kresťanské presvedčenie nepripúšťa eutanáziu ako akceptovateľnú, pretože okrem zbavovania života človeka môže viesť aj k nekontrolovateľnej trestnej činnosti navádzania najmä detí a citovo labilných mladistvých ľudí na spáchanie samovraždy bez dôvodu psychickým ovplyvňovaním  a vydieraním. Takýto návod alebo dokonca pomoc pri samovražde inej osoby je na Slovensku trestná.
 
Sudca, ktorý vyniesol verdikt, ktorý nariaďoval ukončenie života Alfiemu Evansovi, je preukázateľne ideologicky predpojatý. Je aktivistom za eutanáziu a bojuje za nové práva homosexuálov, konkrétne za homosexuálne rodičovstvo a nazýva to rozširovaním práv pre deti. Čo na to hovoríte? Má podľa vás miesto takáto ideologická angažovanosť pri zástupcoch spravodlivosti pre ľudí?
Sudca sa nemôže politicky angažovať, to platí pre súdny systém v každej členskej krajine EÚ, teda aj v Británii. Sudca je povinný posudzovať práva a povinnosti, otázky viny a neviny jedine nestranne a objektívne a obzvlášť byť dôsledný, ak ide o život dieťaťa.  Akonáhle je sudca, ktorý má o veci rozhodovať zaujatý a navyše údajne verejne známy svojimi prejavmi politickej angažovanosti v prospech eutanázie alebo nejakej skupiny obyvateľov, musí byť vylúčený nielen z tohto prípadu, ale z výkonu funkcie sudcu vôbec. Ja osobne si rovnako dávam veľký pozor na to, aby som počas výkonu svojej funkcie sudcu neporušil žiadne zákonné obmedzenia vyžadujúce apolitickosť a pri svojom komentovaní situácie a rôznych otázok sa sústredil  na právny odborný pohľad. Rovnako tak sa musí chovať aj každý  sudca v Británii, ktorá je členom Európskej únie. Zaujatosť sudcu je dôvodom na okamžité odňatie práva alebo možnosti daného sudcu o veci rozhodovať. To je bežná justičná prax.
 
Je známe, že chcete kandidovať za prezidenta. Čo by ste ako prezident v tejto chvíli urobili Vy? Za jeho záchranu loboval pápež, predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, niektorí eurokomisári, aj naši susedia – poľský prezident až kričal na podporu tohto dieťaťa, no Slovensko mlčalo.
Je to mimoriadne vážna otázka morálky, práva a v neposlednom rade aj skutočného zdravotného stavu človeka a možností jeho liečby. Veľmi  dôležité a prirodzené bolo, keď ešte dieťa bolo nažive, využiť všetky možnosti ako ho liečiť a ako mu pomôcť.
Modliť sa za chlapčeka, ako o tom informujú britské média nestačí. Oslovil by som politikov v štáte, všetky relevantné humanitárne organizácie, Červený kríž, a osobitne veľvyslanca Británie na Slovensku, aby tlmočil svojej vláde náš ostrý protest a nesúhlas s postupom nemocnice, ktorá požiadala o rozhodnutie súd v prospech usmrtenia chlapčeka Alfieho. Ale všetky rozhodnutia sa dajú zmeniť. Súdy sú síce vo svojich rozhodovaniach nezávislé, ale v tomto prípade je pravdepodobne možné preukázať, že daný sudca nebol vo svojom rozhodovaní nestranný, a preto jeho rozhodnutie nemalo nadobudnúť platnosť. Rodičia dieťaťa sa mali odvolávať na všetky existujúce súdne inštancie a tým dosiahnuť čo najširšiu publicitu tomuto prípadu. Iba masovým odporom verejnosti a odborníkov z oblasti medicíny, práva, ochrany rodičovstva, kresťanských politických strán a ďalších síl v spoločnosti bolo možné dosiahnuť zvrátenie tohto súdneho rozhodnutia. Ak sme nezachránili život tohto nevinného dieťaťa, môžu prísť o život aj naše deti. Obzvlášť nejasným a podozrivým je náhla zmena chovania rodičov chlapčeka, čo môže byť výsledkom hrubého nátlaku alebo vyhrážania sa rodičom, aby prestali brániť svoje dieťa. Všetko pravdepodobne kvôli zbaveniu sa zodpovednosti nemocnice za možné pochybenia v liečbe malého chlapčeka.
Na to, čo sa deje v Liverpoole sa ani nedá pozerať.Bolo to strašné divadlo, mučenie rodičov a spoločnosti v prípravách na usmrtenie malého dieťaťa, ktoré ešte stále malo šance žiť. Kam sa podela kresťanská morálka zodpovedných? Predsedníčka britskej vlády Teresa Mayová sa vehementne vyslovuje aj k veciam, o ktorých vie pravdepodobne veľmi málo alebo vôbec nič. V tomto prípade však mlčala, nemala čo povedať? Do nezávislosti justície nemôže vstupovať, ale na základe mnohých zverejnených informácií príslušný sudca, ktorý vo veci rozhodol pravdepodobne nestranný nebol. Ak to tak je, jeho rozhodnutie nemohlo byť platné. Z tejto situácie v Británii sme na Slovensku sklamaní.
 
Čo by ste poradili Slovensku ako štátu, čo môžu bežní rozhorčení ľudia urobiť? Môžeme sa nejako angažovať? Dosiaľ sme nepočuli žiadne vyjadrenie, žiaden postoj zo strany verejných inštancií; pred britskou ambasádou nik neprotestuje. Nie je evidentné, že sa tu hrubo porušili ľudské práva dieťaťa a jeho rodičov?
Je veľmi prirodzené, že v takomto prípade, keď reálne existuje množstvo pochybností a nezodpovedaných otázok, bolo treba organizovať verejnú petíciu, osloviť našu vládu, organizovať verejný protest pred Britskou ambasádou, vysloviť veľvyslancovi Veľkej Británie naše hlboké sklamanie nad snahou ich nemocnice usmrtiť Alfieho Evansa. Bolo treba apelovať na Britské orgány, aby nedopustili vraždu malého Alfieho. Je jedno, či išlo o experimenty alebo ide o peniaze, život človeka a jeho právo na život je neodňateľné. Nedopustil sa žiadneho hrdelného zločinu, aby si zaslúžil smrť. Bolo to malé, ani nie dvojročné dieťa, v Británii sa trest smrti neukladá ani skutočným vrahom a zločincom a tu zrazu malému úplne nevinnému dieťaťu chce súdny systém a zdravotnícka inštitúcia v strachu z rizika finančných následkov v prípade preukázania pochybení v starostlivosti o malého pacienta, jednoducho radšej rýchlo vziať jeho život. Na to nemá nikto právo a ak by sa rodičia chceli o svoje choré dieťa starať hoc aj do konca svojho života, je to a musí to byť iba ich rozhodnutie a treba im vyhovieť.
 
Otázka eutanázie je nevyhnutne spojená aj s otázkou potratov. Potratmi sme sa dlhé generácie zbavovali potomstva a dnes už je jasné, že vymierame. S tým je tiež nevyhnutne spojená otázka o tom, kto sa postará o starých ľudí o pár rokov – pravdepodobne čoskoro preto zaznamenáme pokusy o zavedenie eutanázie u nás. Čo hovoríte na najnovší pokus obmedziť potratový zákon, ktorý pred pár dňami predstavili zástupcovia ĽSNS?
Už neraz som sa verejne vyjadroval z hľadiska medzinárodného práva k hanebným a nebezpečným plánom niektorých svetových politických síl všemožne sa snažiacich o likvidáciu národov, radikálne obmedzovanie počtu obyvateľstva planéty násilným spôsobom,, o likvidáciu kresťanskej viery a odstránenie prirodzene akceptovaných humánnych hodnôt, ako je právo na život, ochrana rodičovstva a práv detí. Ako môže zdravý a morálne zmýšľajúci človek spochybňovať význam materstva, význam ochrany detí, význam podpory rodičovstva pre vlastnú budúcnosť národa a ľudstva vôbec?  Sám pochádzam z rodiny, kde nás bolo sedem detí, som veriaci človek, preto sa nebojím označiť neodôvodnené a bezohľadné ničenie životov detí a ľudí za dielo sily zla. Návrh poslancov ĽSNS na rozšírenie obmedzenia potratov zákonným spôsobom zásadne podporujem.
 
Príspevok Štefan Harabin: “Alfie nebol mimozemšťan. Ak sme nezachránili život tohto nevinného dieťaťa, môžu prísť o život aj naše deti” zobrazený najskôr Hlavné správy.