Štáty naokolo mimovládky riešia zákonmi, my sme zaspali na vavrínoch liberalizmu

Washington 12. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V USA platí už 80 rokov zákon o registrácii zahraničných agentov (Foreign Agents Registration Act, skrátene FARA). Ani v Izraeli, Rusku, Maďarsku či Taliansku sa s mimovládkami nemaznajú. Musia sa registrovať do zoznamu agentov a verejne to deklarovať, spolu so zdrojmi svojich príjmov. Právne normy jednotlivých krajín sa síce  v detailoch líšia, ale základ majú rovnaký – kontrolovať činnosť mimovládok financovaných zo zahraničia. O reguláciu mimovládok sa snažia aj v Poľsku. U nás zákon podobný FARA navrhli kotlebovci, v parlamente však neuspeli.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska

Ako je to teda s kontrolou mimovládnych organizácií v uvedených krajinách? Ako uvidíme, v Maďarsku a Taliansku existujú aj prístupy špeciálne sa zaoberajúce mimovládkami v súvislosti s promigrantskými aktivitami.

Rusko: Za spoluprácu s neželanými mimovládnymi organizáciami hrozí odňatie slobody
Na zozname organizácií, ktorých činnosť je v Rusku neželaná, sú dve mimovládne organizácie miliardára Georgea Sorosa – Open Society Foundations a OIS Assistance Foundation. Neskôr ruská generálna prokuratúra rozhodla o neželanosti ďalších zahraničných mimovládnych organizácií – Otvoreného Ruska, vrátane sociálnej siete tohto hnutia založeného v Británii a Inštitútu súčasného Ruska, sídliaceho v USA. Činnosť Otvoreného Ruska je podľa ruských úradov zameraná na „vyvolávanie protestných akcií a destabilizáciu vnútropolitickej situácie“.
Zakladateľom a donedávna aj predsedom hnutia Otvorené Rusko existujúceho od roku 2016 je Michail Chodorkovskij. Rozhodnutie prokuratúry bolo zdôvodnené tým, že tieto organizácie robia na území Ruskej federácie špeciálne programy a projekty s cieľom diskreditácie tamojších volieb a označujú ich výsledky za nelegitímne. Organizácie na zozname majú v Rusku zakázané organizovať akcie pre verejnosť a za spoluprácu s nimi hrozí trestná zodpovednosť vrátane odňatia slobody.

Maďarsko: Mimovládky musia zverejňovať zahraničných sponzorov, zákon Stop Sorosovi
Maďarský zákon regulujúci činnosť mimovládok financovaných zo zahraničia, prijatý 13. júna 2017 a podpísaný prezidentom Jánosom Áderom tri dni na to, vstúpil do platnosti o dva týždne neskôr. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International avizovala, že nariadenia nového zákona nemieni plniť a odmieta sa zaregistrovať ako organizácia financovaná zo zahraničia. Pripojila sa tým k bojkotu vyhlásenému Spoločnosťou za občianske slobody (TASZ) hneď po schválení zákona v parlamente. K bojkotu sa pridal aj Maďarský helsinský výbor.
Zákon ovplyvní činnosť mimovládnych organizácií, ktoré dostávajú ročne zo zahraničia viac než 23 300 eur. Túto skutočnosť budú musieť oznamovať maďarským súdom a uvádzať ju vo svojich publikáciách, aj na internete. Mimovládky budú tiež povinné zverejňovať mená všetkých zahraničných sponzorov, ktorí im venujú viac než 1 600 eur ročne.Do konečného znenia novely zákona boli zakomponované len niektoré pripomienky európskych expertov z Benátskej komisie. Väčšina kritizovaných ustanovení v návrhu zostala.
Dňa 20. februára tohto roku začal maďarský parlament rokovať o návrhu zákona Stop Sorosovi, ktorý by mal regulovať, resp. zakázať činnosť mimovládok a jedincov podporujúcich migráciu s tým, že predstavujú ohrozenie národnej bezpečnosti. Tento právny predpis je súčasťou balíka troch zákonov s cieľom výrazne sťažiť v krajine činnosť mimovládkam a jednotlivcom, pomáhajúcim migrantom. Budú potrebovať povolenie úradov. Hlasovanie sa očakáva po maďarských parlamentných voľbách 8. apríla.
Vzťahy Orbána a Sorosa sa veľmi zhoršili po odklone Maďarska od liberalizmu a odmietaní prijímania utečencov. Maďarská vláda uvažovala o vyhostení Sorosovej univerzity z krajiny a kontroverzný podporovateľ ľavicových hnutí sa stal terčom vládnej bilbordovej kampane. Izraelské veľvyslanectvo v Maďarsku odsúdilo antisemitské nápisy na bilbordoch dopísané vandalmi, no vyjadrilo sa, že nie je nelegitímne kritizovať Sorosa, ktorý kontinuálne podkopáva činnosť demokraticky zvolenej vlády v Izraeli, jeho Open Society Fund na Izrael neustále útočí a snaží sa mu odoprieť právo na obranu. Izraelskú politiku voči Palestíne vytrvalo kritizuje aj organizácia Human Rights Watch, ktorú Soros financuje.

Izrael schválil zákon nútiaci mimovládky odhaliť hlavný zdroj financií zo zahraničia
Izraelský parlament schválil zákon, ktorý núti ľudskoprávne organizácie s nadpolovičným financovaním zo zahraničia, aby ho oficiálne sprístupnili v správach. Zákon, označovaný ako obdoba amerického zákona FARA od nich požaduje, aby vyhlásili, že sú závislí od zahraničného financovania vo všetkých kontaktoch s úradníkmi a v televízii, novinách, billboardoch a on-line. Kritici tvrdia, že legislatíva sa bude zameriavať na dve desiatky ľavicových skupín bojujúce za palestínske práva ako Breaking the Silence, B’Tselem, Peace Now a Yesh Din. Pravicové mimovládky, aj tie, ktoré podporujú okupáciu na Západnom brehu, sa zvyknú spoliehať na súkromné dary, čo zákon nezahŕňa. Human Rights Watch uviedla, že ak by izraelskú vládu skutočne zaujímala  transparentnosť, tak by mali všetky mimovládky aktívne upozorňovať verejnosť na zdroje svojho financovania, nielen tie kritizujúce vládnu politiku.
Návrh zákona podporovaný izraelským ministrom spravodlivosti Ayeletom Shakedom a premiérom Benjaminom Netanjahuom schválili 57 hlasmi proti 48 po dlhej diskusii v júli 2016. Zákon núti príslušné organizácie, aby oznámili svoj hlavný zdroj príjmov registrátorovi mimovládnych organizácií a uverejnili ho na svojej internetovej stránke a v príslušných publikáciách. Skoršie verzie obsahovali požiadavku, aby zástupcovia príslušných mimovládnych organizácií museli nosiť identifikačné štítky a deklarovať zdroje svojho financovania, keď hovorili v parlamentnom výbore.

Taliansko: Sľúbte, že nebudete dávať signály na vyplávanie pašerákom ľudí z Líbye
Talianska vláda požaduje, aby mimovládky, „zachraňujúce“ v pobrežných vodách Líbye migrantov, dodržiavali dohodu, podľa ktorej majú byť na palubách ich záchranných plavidiel policajti. Viaceré mimovládky ihneď zagágali.Podľa opatrenia musia totiž dodržiavať pri záchrane migrantov viaceré pravidlá. Podpísať dohodu by mali všetky mimovládky vyrážajúce z talianskych prístavov. Súčasťou talianskych požiadaviek je zaviazať sa, že nebudú so svojimi loďami vstupovať do teritoriálnych vôd Líbye. Výnimkou je mimoriadne nebezpečenstvo a záchrana života, ale ani tak nesmú prekážať líbyjskej pobrežnej stráži.
Ďalej požadujú, aby mimovládky nepresúvali migrantov na väčšie plavidlá, ak nespolupracujú s loďami talianskeho centra pre koordináciu záchrany na mori (MRCC). Taliani od mimovládok požadujú aj zverejnenie finančných zdrojov ich záchranných aktivít na mori. Dohoda tiež požaduje, aby lode aktivistov prestali dávať svetelné signály na vyplávanie lodiam s utečencami na líbyjskom pobreží. Okrem toho obsahuje dohoda z minulého leta aj požiadavku na bezvýhradnú spoluprácu s talianskou políciou. K tomu patrí aj informovanie o polohe plavidiel pašerákov. Viaceré mimovládky vrátane Lekárov bez hraníc odmietli dohodu podpísať s tým, že by obmedzila ich záchranné akcie.

Poľsko ustanovilo Národný inštitút slobody, ktorý bude rozdeľovať finančné prostriedky
Poľský prezident Andrzej Duda podpísal v októbri 2017 zákon o financovaní mimovládnych organizácií.Zákonom sa ustanovuje Národný inštitút slobody, ktorý bude pôsobiť pri úrade predsedu vlády a bude rozdeľovať finančné prostriedky pre 100 000 mimovládnych organizácií v Poľsku. Kritici zákona sa obávajú, že poľská konzervatívna vláda ho môže zneužiť na marenie činnosti organizácií, ktorých aktivity neschvaľuje a vládny úrad bude prehliadať skupiny bojujúce za práva žien a komunity LGBT. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie a federácia mimovládnych organizácií v Poľsku prezidenta predtým vyzvali, aby zákon vetoval.

Návrh ĽS NS: Mimovládky by pri svojom názve uvádzali aj text Pozor! Zahraničný agent
Poslanci ĽS NS začiatkom jesene 2016 v novele zákona o neziskových organizáciách navrhli, aby sa mimovládky aj nepriamo financované zo zahraničia na Slovensku povinne registrovali do registra zahraničných agentov, spravovaného ministerstvom vnútra. Právnou normou sa parlament zaoberal na schôdzi v októbri 2016, no neschválil ju. Kotlebovci pritom chceli sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládok financovaných zo zahraničia a vykonávajúcich na Slovensku propagačnú a agitačnú činnosť. Vtedajšia zhovievavosť sa dnes Ficovi nevypláca.
Podľa ĽS NS každý, kto za peniaze od cudzinca, alebo za odmenu od zahraničnej ambasády presadzuje na území suverénneho štátu ideológiu a záujmy svojich zahraničných sponzorov, spadá pod označenie zahraničný agent. Dotknuté mimovládky by museli v každej propagačnej aktivite pri svojom názve uviesť aj text Pozor! Zahraničný agent. Povinnosť sa mala týkať tlačených materiálov, webov, videí, reklám, verejných vystúpení a iných aktivít. Mimovládky, ktoré by nesplnili tieto povinnosti, mali byť finančne sankcionované a neskôr mohli byť súdne zrušené.
„Počas takmer štvorhodinovej tvrdej diskusie sa však ukázalo, kto v skutočnosti za koho kope. Vysvitlo, že mnohí poslanci NR SR pôsobia vo viacerých zahraničných mimovládkach. Sú to najmä poslanci zo strán SaS a OľaNO, napríklad Ján Poliačik, Ondrej Dostál, Peter Osuský, Eugen Jurzyca, Martin Klus, ale aj Ľuboš Blaha a mnohí ďalší,“ komentovali kotlebovci stav po neschválení ich novely zákona. V následnom vyhlásení sa odvolali na americký zákon FARA, ktorým sa údajne inšpirovali. FARA už 80 rokov prísnym spôsobom sleduje financovanie a činnosť zahraničných mimovládnych organizácií pôsobiacich v USA. Zákon bol odozvou na veľké množstvo zástupcov nemeckej nacistickej propagandy v USA pred 2. svetovou vojnou.
Karol Kardoš

ZDROJ >>

Komentujte :)