Bratislava 26. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
 
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý sa začal kreovať, by mohol pomôcť pri znižovaní korupcie. Treba však zmeniť pravidlá vo viacerých zákonoch. Tvrdia to predstavitelia nadácie Zastavme korupciu a ďalší odborníci na boj s korupciou, podľa ktorých OECD odporúča najmä odstrániť nejednoznačné formulácie v zákonoch, ktoré vytvárajú priestor na korupčné správanie

Ilustračné foto

Ako príklad uvádzajú situáciu, keď chce majiteľ bytu svoju nehnuteľnosť prerobiť. Dodrží všetky zákony, dá si vypracovať projekt a požiada o vydanie stavebného povolenia. To dostane, až keď získa odobrenie Vyhlásenia o nakladaní s odpadom. Obráti sa so žiadosťou na dotknutý úrad a čaká, pretože úradníčka nemá lehotu na rozhodnutie. Čas, o ktorý sa predlžuje vydanie stavebného povolenia pre Vyhlásenie o nakladaní s odpadom, pritom môže znamenať výrazné zvýšenie nákladov. “Bez uzákonenia lehôt na konanie vo veci sa môže vytvárať priestor na korupčné správanie sa úradníkov. Dobrým príkladom je práve odbor životného prostredia na Okresnom úrade v Bratislave, kde fungoval korupčný cenník. Poplatky za povolenia sa mali pohybovať v tisíckach eur,” tvrdí nadácia.
Aj samotná vláda v materiáli Protikorupčná politika na roky 2019 až 2023 hovorí o tom, že je problematické, ako sa zákony uplatňujú a presadzujú v praxi. “Vyplýva to aj z posúdenia základných protikorupčných právnych predpisov v Slovenskej republike, ktoré vypracovala OECD v roku 2017,” píše sa v Protikorupčnej politike.
Až tretina firiem na Slovensku pritom nemá jasne zadefinované protikorupčné pravidlá. Vyplýva to zo zistení spoločnosti TÜV SÜD, ktorá ročne vykoná približne 800 auditov firiem z celého Slovenska. “Firmy, ktoré vnímajú korupciu ako prekážku v podnikaní už v nejakej podobe proti nej bojujú. Tie ostatné zrejme čakajú na prvé odstrašujúce verdikty súdu za uplácanie,” konštatoval v utorok prevádzkový riaditeľ spoločnosti Martin Tichý. Mnohé firmy okrem toho vnímajú riziko odhalenia ako minimálne a uplácanie sa stalo ich biznisovým štandardom. “Vidia, že štát nemá kapacitu potlačiť ani len tú korupciu, ktorá sa deje vo verejnom sektore,” doplnil Tichý.
Najviac firiem, ktoré nemajú zavedené protikorupčné opatrenia, je zo strojárskej a IT oblasti. Podľa Tichého sú oblasťami, kde je to vážny problém práve IT biznis, ale aj potravinársky priemysel napojený na obchodné siete či farmaceutický priemysel. “Pre niektoré oblasti je korupcia značnou súčasťou ich fungovania a rozbiť tieto štruktúry bude veľmi náročné,” ozrejmila profesorka na Fakulte ekonomických a sociálnych vied UK Emília Sičáková Beblavá. Tvrdí, že situácia sa môže začať meniť aj vtedy, keď sa posilní represívna kapacita, kontrola, kapacita polície, súdov a prokuratúry.
Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu upozornila, že mnohí ľudia ani nevedia, že zákon im po nahlásení korupcie poskytuje istú ochranu. “Ak sa podarí obsadiť úrad na ochranu oznamovateľov kvalitnými odborníkmi, mohol by významne zvýšiť informovať a citlivosť spoločnosti v oblasti korupcie,” myslí si.
Zriadenie úradu na ochranu whistleblowerov priniesol nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý ešte v januári 129 hlasmi odobrili poslanci NR SR. Nová inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho úlohou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom. O svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu Národnej rade SR.
 
Príspevok Štát stále necháva priestor pre korupciu, je treba zmeniť viacero zákonov zobrazený najskôr Hlavné správy.