Kodaň 10. septembra 2018 (HSP/Foto: wikipedia)
 
Vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma. Nová dánska štúdia tvrdí, že ich základy viedli aj k súčasnej prosperite, keď poukázala na pozoruhodnú súvislosť medzi sieťou starovekých rímskych kamenných ciest a dnešnými mestami, dopravnými uzlami a hospodárskym rozvojom

Staroveká Via Appia v súčasnosti

Podľa britského denníka The Telegraph, zistenia dánskych ekonómov z Kodanskej univerzity poukázali na jedno z ďalších dedičstiev starovekej Rímskej ríše v podobe dopravnej infraštruktúry.
Carl-Johan Dalgaard a jeho tím výskumníkov použili mapu ciest tiahnucich sa po celej Rímskej ríši počas ich najväčšieho zemepisného rozsahu v roku 117 a potom ju porovnali s nočným satelitným obrazom súčasnej Európy z roku 2010 tak, že najjasnejšie osvetlené plochy naznačovali veľké osídlenia, mestá a diaľnice.
Výsledkom bol “pozoruhodný model vytrvalosti, že väčšia hustota starorímskych ciest bola na miestach s vyššou modernou hustotou ciest a vyššou hospodárskou činnosťou v roku 2010”. Vedci teda naznačujú. že starorímske mestá, vojenské základne a cesty akoby stanovili vzor pre ekonomický rozvoj na ďalšie dve tisícročia – jediná časť Rímskej ríše, kde neexistuje takáto súvislosť, je severná Afrika a Blízky východ, kde staroveké rímske cesty zanikali a nahradili ich trasy obchodných karaván.
“Oblasti, ktoré dosiahli väčšiu hustotu cestnej premávky počas staroveku, sa vyznačujú aj dnes výrazne vyššou hustotou cestnej premávky. Rímske cesty viedli k hospodárskej aktivite aj po skončení staroveku a zostávajú dnes silnou a pozitívnou súvislosťou k súčasnej prosperite,” konštatuje vo svojej štúdii Kodanská univerzita.
Dobrým príkladom je známa dláždená Via Appia vedúca z Ríma do mesta Kapua v blízkosti dnešného Neapola, ktorá umožňovala armáde rýchlejšie sa presúvať a zároveň zásobovať juh, kde sa neskôr ďalej rozširovala až po dnešné Brindisi (Brundisium) na pobreží Jadranského mora, čím sa stala modelom pre všetky nasledujúce cestné stavby aj v dnešnom Taliansku.
Alebo taktiež Francúzsko, rímske cesty sú dodnes spojnicou medzi mnohými väčšími a strednými mestami, aj keď vznikali s minimálne tisícročným odstupom.
V časoch Rímskej ríše sa vybudovalo až 50-tisíc kilometrov dláždených ciest spolu s mostami, tunelmi, premyslenými drenážnymi systémami a tiež s ubytovaním pre unavených cestujúcich popri týchto trasách.
Docent Jiří Musil z Ústavu pre klasickú archeológiu podľa idnes.cz taktiež konštatuje, že staroveké rímske cesty boli precíznym spôsobom rozmerané, vytýčené a následne konštruované”. Pozoruhodné je preňho aj to, že Rimania sa snažili budovať čo najpriamejšie cesty a prekážkou neboli ani kopce, ktoré neobchádzali, ale prekleňovali.
Docent Jaroslav Peška z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého nachádza súvislosť medzi historickými komunikáciami a dnešnými cestami aj na území Českej republiky, ktoré aj v dávnej minulosti bolo prepojené so zvyškom Európy a aj s euroázijskou sústavou ciest.
Základy siahajú dokonca až do obdobia praveku, podotýka archeológ Pavel Šlézar. V Česku, podobne ako aj v našich krajinách a v celej strednej Európe, sa cestná sieť rozvinula prakticky od 13. storočia, keď sa začal vytvárať nový typ hospodárských, obchodných a správnych stredísk, čiže stredoveké mestá, ktorých existencia závisela práve na blízkej dôležitej obchodnej trase.
 
 
Príspevok Starorímske mestá a cesty ako vzor pre ekonomický rozvoj na ďalšie dve tisícročia, výnimkou je len Afrika a Blízky východ zobrazený najskôr Hlavné správy.