Bratislava 4. októbra 2018 (HSP/Foto:HSP-Ivan Lehotský)
 
Veľvyslankyňa Kubánskej republiky na Slovensku Yamila Sonia Pita Montesová usporiadala tlačovú besedu, na ktorej informovala o dvoch témach: americká blokáda stále trvá, pričom s príchodom Trumpa sa pritvrdila, a Kubánci demokraticky rozhodujú o svojej novej ústave

Na snímke veľvyslankyňa Kubánskej republiky na Slovensku Yamila Sonia Pita Montesová

„Sme veľmi radi, že ste prijali pozvanie na túto tlačovku, pretože pre nás je veľmi ťažké dostať do médií reálne informácie o Kube,“ povedala na úvod tlačovej besedy veľvyslankyňa Montesová. „Žiaľ, keď sa hovorí o Kube, tak sú to zvyčajne zmanipulované informácie. My nie sme dokonalou spoločnosťou, jednoducho preto, že nie sme. Myslím si však, že žiadna spoločnosť nie je dokonalá a samozrejme, je pred nami aj veľa výziev a prekážok, ale máme aj určité výsledky,“ uviedla.
 
Blokáda
„Hospodárska, obchodná a finančná blokáda Kuby trvá už 60 rokov. Práve predkladáme v OSN návrh rezolúcie, ktorá požaduje zrušenie blokády, bude sa o nej hlasovať 30. októbra na Valnom zhromaždení OSN. Takýto návrh rezolúcie predkladáme Valnému zhromaždeniu OSN každoročne – a každoročne väčšina krajín za túto kubánsku rezolúciu za zrušenie blokády hlasuje, aj napriek tomu, že ju Spojené štáty neberú do úvahy. Ale my to napriek tomu každý rok pripomíname. A každoročne ďakujeme svetovému spoločenstvu, ktoré nás podporuje a hlasuje za našu rezolúciu, vrátane Slovenskej republiky, ktorá to robí v rámci Európskej únie.
Treba zdôrazniť, že od apríla 2017 do rovnakého dátumu roku 2018 sa blokáda ešte sprísnila, pričom práve existencia tejto blokády je najväčšou prekážkou pre potrebný rozvoj našej krajiny. Určite ste zaznamenali, že po príchode Donalda Trumpa do prezidentského úradu začali USA uplatňovať voči Kube agresívnu politiku a začali postupne likvidovať pokrok, ktorý bol dosiahnutý predtým. Za prezidenta Obamu totiž USA trochu zmiernili svoju politiku voči Kube, urobili niektoré ústupky a čiastočne uvoľnili blokádu, ale s príchodom Trumpa vláda USA prijala nový dokument, ktorým toto všetko zrušila, a ktorého podstatou je práve sprísnenie blokády.
Tieto nové opatrenia majú negatívny dopad dokonca aj na občanov samotných USA, napríklad v podobe zákazu cestovať na Kubu. Občan USA, aby dnes mohol vycestovať na Kubu, musí absolvovať veľmi zložitý proces schvaľovania, keďže vo všeobecnosti je teraz cesta na Kubu pre občanov USA zakázaná. Predtým mohli určité kategórie Američanov v niektorých prípadoch na Kubu cestovať, ale teraz nemôžu. Tým sa zároveň veľmi obmedzila aj návštevnosť Kuby zo strany USA, a tiež sa tým veľmi obmedzila možnosť perspektívneho obchodovania so Spojenými štátmi, ktorá sa v predošlom období začala črtať. A keďže táto blokáda má aj extrateritoriálny charakter a dopadá aj na ďalšie štáty, tak sa týmto spôsobom obmedzilo aj obchodovanie Kuby s týmito štátmi.
Blokáda má dopad na celé hospodárstvo Kuby, teda poškodzuje nielen štátny sektor, ale aj súkromný, ktorý sa na Kube začal rozvíjať. Ako som už povedala, USA ignorujú výsledky hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN, pokiaľ ide o rezolúciu o Kube, a rovnako ignorujú aj žiadosti vlastných občanov, či už kongresmanov, ale aj bežných ľudí, a tiež členov kubánskej komunity, ktorí pochopiteľne majú záujem o udržiavanie svojich kontaktov s rodinou na Kube.
Blokáda vážne zasiahla aj do finančného sektora Kuby, pretože uvaľuje veľmi tvrdé postihy aj na zahraničné finančné inštitúcie. Doplatili na to viaceré veľké svetové banky, ktoré dostali za obchodovanie s Kubou vysoké pokuty, čo následne odradilo väčšinu ostatných bánk. To poškodilo nielen firmy a štátne podniky, ale aj Kubáncov žijúcich v USA, pretože nemôžu domov prevádzať svoje zarobené peniaze. Ďalšou oblasťou, ktorej sa blokáda dotýka, je sektor cestovného ruchu. Je pre nás veľmi dôležitý, preto sa Spojené štáty snažia ho obmedziť. A žiaľ, už sa to prejavuje. A ide nielen o blokádu – robia tiež propagandu, aby ľudia nemali chuť Kubu navštíviť. Blokáda tiež výrazne ubližuje oblasti zdravotníctva, pretože keď nie je možnosť získať mnohé lieky a prístroje, priamo to zasahuje do života rodín. Ide o oblasť pediatrie, neonatológie, ale aj mnohé ďalšie odbornosti, kde ľudia nedostatok výrazne pociťujú. Napriek tomu, zdravotníctvo je bezplatné a je na vysokej úrovni, vďaka čomu Kuba má veľké množstvo lekárov, ktorí pomáhajú v mnohých krajinách sveta. Dokonca Svetová zdravotnícka organizácia vyzdvihuje úroveň Kuby v oblasti zdravotníctva a jej snahu pomáhať. Náš princíp solidarity totiž nie je to tom zbaviť sa nejakých zvyškov, ale podeliť sa aj o to, čoho sami máme málo. A aj preto dnes máme vo svete veľa priateľov.
Blokáda Kuby je v histórii najdlhšie trvajúcou jednostrannou blokádou jedného štátu iným štátom. Je to politika iracionálna, ktorá nemá opodstatnenie, porušuje ľudské práva a medzinárodné právo, vrátane charty OSN. My veríme, že aj tohto roku budeme mať vysokú podporu pri hlasovaní o našej rezolúcii vo Valnom zhromaždení. Kubánska vláda stále deklaruje, že má záujem na normálnych vzťahoch na základe rešpektu, rovnosti a dialógu, pri uznaní vzájomnej zvrchovanosti a nezávislosti. Avšak, nie je to Kuba, kto niekoho blokuje, kto okupuje cudzie územie a má tam vojeskú základňu, kto používa takýto agresívny spôsob komunikácie. Naopak, Kuba má normálne vzťahy takmer so všetkými štátmi sveta. Samozrejme, existujú aj ideologické rozdiely, ale snažíme sa rozvíjať vzťahy na základe spoločných záujmov a spoločných styčných bodov. S mnohými krajinami máme plodnú spoluprácu v rôznych oblastiach a iste by to tak mohlo byť aj so Spojenými štátmi, iste by boli témy, o ktorých by sme mohli rokovať ku vzájomnému prospechu – lenže to je možné jedine na základe vzájomného rešpektu. Veľkou prekážkou pre normálne vzťahy a normálny hospodársky rozvoj je tá blokáda,“ informovala na tlačovej besede veľvyslankyňa Montesová.
 
Nová ústava
„Druhou témou, o ktorej by som vás chcela informovať, je príprava novej ústavy. Tohto roku prebieha na Kube verejná debata o návrhu jej textu, ktorý bol v júli predložený Národnému zhromaždeniu (kubánsky parlament). Do tohto procesu je zapojená celá Kuba, celý národ má právo i povinnosť sa snažiť, aby ústava bola maximálne zodpovedne pripravená. Je vecou najvyššej zodpovednosti každého občana, aby sa vyjadril k jej návrhu, online sa môžu debát zúčastňovať aj zahraniční Kubánci.
O návrhu bude nakoniec rozhodovať referendum, teda v konečnom dôsledku národ rozhodne o tom, akú ústavu bude chcieť. Ústava má samozrejme odrážať aktuálny stav a dianie v spoločnosti, pretože od čias prijatia tej súčasnej sa v spoločnosti veľa zmenilo. Čo však sa nezmenilo a stále sa zdôrazňuje, je socialistický charakter revolučnej vlády, socialistický spoločenský systém a vedúca úloha Komunistickej strany.
Nová základná zmluva občanov však bude predsa len iná v porovnaní s tou, ktorá platila doteraz. Je tam veľa nových vecí, ktoré zohľadňujú zmeny v spoločnosti. Napríklad, hoci sa stále zdôrazňuje primárnosť štátneho sektora a centrálneho plánovania ako základného predpokladu rozvoja, už sa akceptuje aj trhové hospodárstvo a súkromné vlastníctvo určitých výrobných prostriedkov. V prípade súkromného sektora nejde o taký spôsob vzťahov ako v neoliberálnej spoločnosti, ale iba o doplnenie štátneho sektora. Súkromný sektor sa úspešne rozvíja na základe štátneho hospodárskeho plánovania a je užitočný aj pri podpore zamestnanosti. Ide hlavne o služby.
Na druhej strane, ústava stále garantuje veci ako bezplatné zdravotníctvo a školstvo, hoci nie je vždy jednoduché to zabezpečiť, vzhľadom na obmedzenia spôsobené blokádou. Trvá na rovnosti všetkých bez rozdielu a niektoré práva ešte zväčšuje: ak napríklad za manželstvo sa doposiaľ považoval zväzok muža a ženy, po novom je už definované ako zväzok dvoch osôb. Mimochodom, práve toto bol bod, ktorý vzbudil v procese prípravy ústavy najväčšie debaty.
Pokiaľ ide o štátne občianstvo, ani v budúcnosti sa neuvažuje o možnosti povoliť dvojitú štátnu príslušnosť. Kubánci, ktorí žijú na Kube, sa musia podriadiť kubánskym zákonom, a nie zahraničným. Novinkou v ústave je zavedenie funkcie prezidenta republiky, ktorý bude pôsobiť popri predsedovi vlády, pričom obe funkcie budú volené parlamentom. Orgány miestnej samosprávy dostanú väčšie právomoci, vo väčšej miere sa budú zohľadňovať záujmy regiónu.
Pre oblasť diplomatických a politických vzťahov sa trvale zdôrazňuje princíp, že nesmú byť vyžadované pod akýmkoľvek nátlakom. Ústava opäť kladie dôraz na úplné odzbrojenie, je striktne proti zbraniam hromadného ničenia a odsudzuje terorizmus vo všetkých jeho podobách, a najmä štátny terorizmus.
Táto celonárodná diskusia o novej ústave má veľký úspech, účasť občanov je obrovská a pozitívne vnímajú, že ich názory sú brané do úvahy. My sme komunikovali s niektorými Kubáncami, ktorí žijú tu na Slovensku, a aj každý z nich vyjadril záujem – samozrejme každý zo svojho uhla pohľadu – sa zúčastňovať na tejto debate,“ uviedla veľvyslankyňa Montesová k téme novej kubánskej ústavy.
 
Návrat k neokolonializmu? Nikdy!
Na otázku Hlavných správ, aká je v súčasnosti hrozba, že by sa Kuba mohla opäť dostať do neokoloniálneho otroctva USA, veľvyslankyňa odpovedala: „Vnímanie kubánskej situácie z európskeho uhla pohľadu, alebo celkovo zo zahraničia, je trochu iné ako pohľad z Kuby. Cudzinci ju často posudzujú na základe vlastných skúseností, a preto sú niekedy mylne interpretované kroky, ktoré kubánska vláda robí. Hoci za Obamovej administratívy sa agresívna politika USA voči Kube predsa len trochu zmiernila, jej podstata ostala nezmenená a v konečnom dôsledku jej cieľ ostal ten istý: odstrániť kubánsky sociálny štát a spoločenský systém. Toho sme si nikdy neprestali byť vedomí.
Inou vecou je, že keď sa k nám začali správať slušne a s rešpektom, tak aj my sme odpovedali rovnako. Ale ak aj za Obamu prichádzalo k určitému otepľovaniu vzťahov, rozhodne to neznamenalo, že by sa kubánska politika menila a dostávala pod vplyv USA. A treba mať na zreteli, že sa nejednalo o proces normalizácie vzťahov, ale iba o proces začiatku normalizácie vzťahov. A napríklad, pokiaľ ide o finančné aspekty blokády, tie ostávali rovnaké aj za Obamovej vlády. Teraz je však zase všetko inak: súčasná americká vláda je natoľko agresívna, že to vidieť nielen na jej postoji voči Kube, ale aj voči ostatným krajinám na celom svete,“ uviedla veľvyslankyňa.
 
Revolúcia aktuálna aj dnes
Prečo vlastne Američania pred takmer šesťdesiatimi rokmi zaviedli blokádu Kuby? Pretože Kubánci urobili znárodnenie – predtým bola Kuba z podstatnej časti vlastnená Američanmi, teraz je majetkom všetkých Kubáncov. Také niečo kolonizátori (demokrati?) neodpúšťajú, súkromný majetok je pre nich najposvätnejšia zo všetkých modiel – napriek tomu, že aj ich vlastná krajina pred neveľa storočiami vznikla tak, že zabrali bez odplaty niečiu zem a majetok. A tak sa ostrov revolúcie už dlhé desiatky rokov bráni proti všemožným úkladom a zákernostiam svojho neporovnateľne väčšieho a mocnejšieho suseda. Našťastie však doposiaľ žiadnu „farebnú revolúciu“, žiadny „socializmus s ľudskou tvárou“ či iné salámové metódy a rafinované pokusy ako Kubu dostať do svojej moci sa agresorovi nepodarilo zrealizovať. Ostrov revolúcie ostal hrdý a nezávislý.
Mnohí ľudia z Kuby utiekli a stále utekajú. Ich osobnou preferenciou nebola vernosť svojej krajine, ale to, aby sa mali oni a ich rodina dobre v bohatšej krajine. Nedá sa im to zazlievať, ale ani to nie je dôvod poukazovať na to, že krajina, ktorá si bráni svoju slobodu je na zlej ceste: pre niekoho je sloboda jeho národa dôležitejšia ako peniaze.
Ako zdôraznila aj veľvyslankyňa Montesová, kubánsky systém je všelijaký, len nie dokonalý. Ekonomická blokáda spôsobila všadeprítomnú skromnosť a v spojení so svojráznym socializmom aj mnohé bizarné ekonomické zvláštnosti – ale ostrov to nezlomilo. Ľudia sú šťastní, nikto neumiera od hladu, každý vie čítať a písať a má zdarma k dispozícíi kvalitné zdravotníctvo. Je to tak málo? Sú na tom slovenskí zamestnanci zahraničných otrokární na krku s hypotékami a exekúciami naozaj o toľko lepšie, než bežní Kubánci?
Kubánci sú na regionálne pomery výnimočne vzdelaní a veľmi dobre vedia ako to vyzerá v susedstve – napríklad na neďalekom Haiti, s ktorým bola Kuba kedysi na jednej štartovacej čiare, ale ktoré ostalo kolóniou USA a dnes je jednou z najbiednejších krajín sveta. Mnohým Kubáncom je úplne jasné, že tak isto by v konečnom dôsledku dopadli aj oni, keby uverili pekným rečiam a sľubom kolonizátora a opäť si ho pustili do svojej krajiny.
Aj preto je kubánska revolúcia úprimná a stále živá. Nie každý vie, že ona vlastne spočiatku nebola komunistická – ku svetovému socialistickému táboru sa Kuba pripojila v podstate len preto, že ju k tomu dohnal jej nemilosrdný sused. Podstatou kubánskej a vôbec latinskoamerickej revolúcie, jej esenciou nie je socializmus ani žiadna iná ideológia: je ňou prostá túžba po slobode. Napriek chudobe a obmedzeniam, o tom je skutočná Kuba: hrdý ostrov slobody.
Ivan Lehotský
 
Príspevok Správa z Kuby: Revolúcia je stále živá. Ostrov slobody odoláva už takmer 60 rokov najdlhšiemu embargu histórie zobrazený najskôr Hlavné správy.