Kišiňov 8. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Vadim Ghirda)

Vo vnútropolitickú krízu v Moldavsku prerástol dnes spor o účasť moldavských vojakov na medzinárodnom vojenskom cvičení pod krycím názvom Rapid Trident, ktoré sa dnes začalo na Ukrajine.
Moldavský prezident Igor Dodon totiž vyhlásil, že nesúhlasí s účasťou príslušníkov ozbrojených síl krajiny na týchto manévroch, na ktorých nechýbajú pravidelne od roku 1996.
Na snímke moldavský prezident Igor Dodon

Úradujúci šéf rezortu obrany Gheorghe Galbura však o deň neskôr napriek tomu oznámil, že do dejiska cvičenia pocestuje 57-členný moldavský armádny kontingent.
Na manévroch Rapid Trident sa podľa informácií na webovej stránke moldavského rezortu obrany zúčastňujú vojaci 14 krajín: Bulharska, Estónska, Gruzínska, Litvy, Kanady, Moldavska, Nórska, Poľska, Rumunska, Talianska, Turecka, USA, Veľkej Británie a hostiteľskej Ukrajiny. Cieľom je nácvik plynulej spolupráce pri nasadení v budúcich mierových misiách.
Moldavský prezident Dodon na dnešnej tlačovej konferencii ostro kritizoval postup vládneho kabinetu a označil za neprijateľný fakt, že sa postavil voči prezidentskému dekrétu. Súčasne požadoval rezignáciu ministra obrany Galburu a avizoval vyšetrovanie vedúcich osobností ozbrojených síl. Ich vrchným veliteľom je práve hlava štátu a tak Dodon argumentoval, že došlo vlastne k porušeniu jeho zákazu účasti moldavských ozbrojených síl na akýchkoľvek aktivitách mimo územia krajiny bez výslovného súhlasu prezidenta.
V prezidentskom systéme by premiér v takejto situácii bol podľa Dodona už vo štvrtok večer, keď sa vojaci vydali do Ukrajiny, podal demisiu. Moldavsko je parlamentnou republikou. Dodon súčasne pohrozil, že na nič a na nikoho nezabudne.
Najvyšší moldavský predstaviteľ má dobré vzťahy s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom, čo dokumentoval už vo februári, keď dôrazne protestoval proti otvoreniu kancelárie Severoatlantickej aliancie (NATO) v Moldavsku.
Viacero členov súčasnej moldavskej vlády reprezentuje proeurópsky kurz niekdajšej sovietskej zväzovej republiky.
Moldavská vláda vyzvala v auguste Organizáciu Spojených národov (OSN), aby na septembrovej schôdzi Valného zhromaždenia OSN prerokovala možnosť stiahnutia ruských vojakov z moldavského separatistického regiónu Podnestersko.
Rusko udržuje v tomto regióne približne 2000 svojich vojakov, ktorí tam podľa Moskvy strážia značné armádne zásoby pochádzajúce zo sovietskej éry a dohliadajú na krehké prímerie, ktorým sa ukončil krvavý konflikt medzi moldavskými vládnymi silami a podnesterskými separatistami. Kremeľ sa v roku 1999 na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zaviazal, že ruskí vojaci sa stiahnu z Podnesterska do roku 2002.
Podľa prorusky orientovaného prezidenta Dodona, ktorý výzvu vlády ostro kritizoval, je ruská “mierotvorná” misia úspešná a musí sa v nej pokračovať. Na vládu v Kišiňove apeloval, aby vyvinula tlak na obnovenie dlhodobo pozastavených mierových rokovaní s Podnesterskom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov kritizoval začiatkom septembra Moldavsko za spomínanú výzvu adresovanú OSN. Pre moldavský rozhlas povedal, že Kišiňov pristúpil k tejto výzve na základe “podnetu zvonka”. Súčasne poznamenal, že takýto krok povedie k destabilizácii celej oblasti.