Spomienka na bratislavský summit EÚ

Bratislava 11. januára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Tonko Uherík)

Polrok predsedníctva Slovenska v Rade EÚ ubehol ako voda a už sa následne objavujú hodnotiace komentáre čo predsedníctvo prinieslo, aký malo vôbec význam. Ja sa v tomto texte sústredím na najdôležitejšiu udalosť, ktorá sa udiala v rámci nášho predsedníctva. Bol to tzv. bratislavský summit EÚ, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2016

Pripisoval sa mu veľký význam, pretože sa  konal krátko po brexite. Práve brexit generoval výzvy na zásadnú reformu EÚ. Naliehavosť takejto reformy však okrem iných, zdôrazňoval ešte pred brexitom aj kanadský fyzik, spisovateľ a komentátor Mark Buchman.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Ten o EÚ hovoril so zdvihnutým prstom takto. Budem parafrázovať jeho slová. EÚ je príliš nepružná na to, aby prežila a tie nekompromisné pokusy silou mocou zviazať ju dohromady, môžu urýchliť jej náhly a neriaditeľný rozpad s neznámymi konzekvenciami. A zdá sa, že mal pravdu, pretože zakrátko prišiel brexit.

V tejto súvislosti však musím povedať, že Buchmana netreba  považovať za nejakého vizionára, proroka. Každý kto roky a sústavne sleduje čo sa v EÚ deje, nemusí mať nadľudské schopnosti vidieť dopredu a príde k podobnému záveru. Sám som ako bežný človek a občan, ktorému nie je ľahostajné kam sa Európa uberá, upozornil  na nutnosť zásadnej reformy EÚ v článku uverejnenom v denníku SME 14. septembra 2016, teda tesne pred začatím bratislavského summitu.

V tomto príspevku vrátil som sa k reakcii predsedu Európske komisie Jean-Claude Junkera na mnohé spomínané výzvy na zásadnú a záchrannú reformu EÚ. Tento hlavný predstaviteľ EÚ mal  v máji minulého roka takúto odpoveď: „Ak si niekto myslí, že v čase keď EÚ z hľadiska hospodárskej výkonnosti zaostáva, nastal príhodný čas pre národné štáty, stratil pojem o realite. Takýto vývoj sa nám nemusí páčiť, ale ak budeme držať spolu, môžeme ho pretvoriť podľa svojich predstáv.“

Vtedy som si povedal, čo už môže viac ako toto jeho vyjadrenie podporiť môj euroskepticizmus. Toto je zároveň príklad ako sa  nesmie a nemôže uberať zásadná reforma EÚ. A nedotklo sa to iba mňa. Boli sme svedkami výziev na jeho odstúpenie, ale aj celého súčasného manažmentu EÚ. A dnes sme aj po bratislavskom summite svedkami, že k tomuto kroku nie je ani náznak.

Tieto výzvy k podstatnej reforme boli prekryté aktuálnymi problémami s utečeneckou krízou, terorizmom, dramatickou situáciou v Turecku, ale hlavne blížiacim sa nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA.

Podľa mňa bratislavský summit bol pokračovaním doterajších summitov, ktoré ak to, ale len trochu preženiem, nepriniesli žiadne významné výsledky. A prečo by aj priniesli, keď všetci doterajší najvyšší funkcionári EÚ zostávajú na svojich miestach. Za takýchto podmienok  žiadnu zásadnú reformu očakávať nemôžeme. Ako to v reálnom živote beží a ako sa Jean-Claude Junker drží svojej pozície zubami-nechtami uvádza v svojom príspevku Zuzana Kepplová (SME, 3.januára 2017), keď hovorí o riešení problému daňových únikov.  Citujem: „ … keď sa skúsený daňový čarodejník Jean- Claude Junker postaví na čelo kampane proti daňovým únikom, neviete či mal videnie v Lurdoch a rozhodol plátať diery v zákone, ktoré sám najlepšie pozná, alebo sa len snaží zariadiť to tak, aby sa nič nepohlo“. Prikláňa sa k druhému variantu a ja sa k nej pridávam.

Záverom by som teda vyjadril nie môj názor, ale informáciu o odpozorovanej realite v akej sa EÚ nachádza aj po bratislavskom summite. Nič nového pod slnkom. Život ľudí v Európe beží svojim spôsobom a to tak, ako keby EÚ ani neexistovala. Sme svedkami akejsi živelnosti a bezradnosti v aktivitách a vyhláseniach EÚ.

Už brexit ukázal, že medzi občanmi neexistuje konsenzus o výhodách zjednocovania EÚ. A Veľká Británia má šancu ukázať, že európske štáty môžu existovať a prosperovať aj mimo EÚ. Európa sa musí vrátiť k základom demokracie aj v tom, že namiesto zvyšovania kompetencií Bruselu, vrátia sa tieto členským štátom  Vyvstáva tu teda aj otázka, či EÚ v stave v akom sa nachádza je vôbec reformovateľná a či by nebolo lepšie vrátiť sa k takémuto demokratickému projektu zjednocovania Európy, ktorý vlastne mal byť uvažovaný už pred polstoročím.

Tonko Uherík

ZDROJ >>

Komentujte :)