Bratislava 18. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
 
Politológovia Kishore Mahbubani a Robert Kagan dospeli vo svojich výskumoch k záveru, že “zlatý vek” Západu a liberálneho svetového poriadku už máme za sebou. Uvádza sa to v článku Der Spiegel. Mahbubani je presvedčený o tom, že je to dobre. Kagan naopak zastáva názor, že má Západ nasmerovať ostatné štáty k demokracii

Ilustračné foto

Der Spiegel uvádza, že kniha Kishora Mahbubaniho, profesora politológie z Národnej univerzity v Singapure, nesie názov Prehral snáď Západ? A ak ju budeme čítať súčasne s knihou Džungľa sa znova rozrástla, ktorej autorom je Robert Kagan, vedec z amerického mozgového centra Brookings Institution, potom vznikne úchvatný geopolitický dialóg.
Časopis poznamenal, že obaja autori vychádzajú z rovnakého predpokladu: Západ sa presunul na “obranné” pozície, ale jeho “zlatý vek” už pominul. Mahbubani na tento fakt pozerá optimisticky, Kagan zase s istým znepokojením.
Mahbubani zakladá svoju argumentáciu na číslach. Píše, že Čína a India boli do roku 1820 krajinami s najväčšími svetovými ekonomikami. Preto pozerá na následnú dominanciu Západu, ktorá trvala 200 rokov, ako na akúsi “odchýlku”, ktorá už skončila. Čína sa znovu stala prednou ekonomickou silou a jej nároky na vedúce postavenie vo svete sú dané historicky. Kagan síce ďalej píše o “odchýlke” , ale má na mysli niečo iné. Odchýlkou ​​bol podľa neho v ľudských dejinách liberálny svetový poriadok. Uvádza, že USA sa podarilo po skončení 2. svetovej vojny nastoliť tento poriadok takmer v celom svete, čím sa im podarilo zabezpečiť si “relatívnej raj.”
Autor príspevku poznamenáva, že by tieto slová Mahbubaniho pobavili: “Bolestná pravda spočíva v tom, že nepremyslený pokus o, export demokracie ‘neviedol v mnohých prípadoch k menšiemu, ale k väčšiemu ľudskému utrpeniu.” Kagan pritom nepopiera, že Západ urobil chyby. Myslí si však, že sa s nimi dá zmieriť, pretože cieľom bolo ukončenie studenej vojny a nastolenie liberálneho svetového poriadku.
Avšak z pohľadu Mahbubaniho sa táto myšlienka stala akýmsi “ópiom” pre Západ. Samostatne sa totiž rozhodol, že demokracia a sloboda sú tie najvyššie ciele a liberálny svetový poriadok je “rajom na Zemi”.
Kagan píše, že “vytvorenie liberálneho poriadku bolo v rozpore s dejinami a ľudskou povahou, pretože ľudia túžia, okrem iného, ​​po poriadku a bezpečí. Preto môžu privítať príchod silného vodcu, ktorý im toto blaho zabezpečí, a to dokonca aj vtedy, keď im nezaistí plné práva a slobodu”. Časopis píše, že Mahbubani zastáva rovnaký názor, ale pritom prichádza k inému záveru. Kagan si myslí, že je potrebné pokračovať v “boji s ľudskou povahou” a “usmerňovať” ľudí k liberálnej demokracii. Mahbubani však vyzýva k tomu, aby boli ľudia ponechaní na pokoji a bolo im umožnené, aby sa rozhodli sami. Pritom má za to, že všetky krajiny nakoniec dospejú k demokracii, ale potrebujú na to čas.
Podľa Kaganovho názoru to ale nevyžaduje len čas. Vyžaduje to tiež pomoc USA, ktorú porovnáva so záhradníkom, ktorý nedovolí, aby jeho záhrada zarástla burinou. Vedec však s poľutovaním konštatuje, že USA sa za prezidentovania Donalda Trumpa tejto úlohy vzdali. Tiež varuje pred tým, že o miesto svetového lídra usiluje Čína. Mahbubani s tým však nesúhlasí. Podľa jeho názoru je Čína pripravená existovať v multipolárnom svete.
Der Spiegel ďalej uvádza, že obaja autori navrhujú vlastný návod, ako sa v nových podmienkach vyhnúť vojne. Mahbubani navrhuje Západu celkom tri stratégie: minimalizmus, multipolárnosť a machiavelismus. Minimalizmus spočíva v tom, že má Západ nechať ostatný svet na pokoji a nevnucovať mu svoje koncepcie. Multipolaritou sa myslí spolupráca s ostatnými štátmi, najmä v rámci OSN. Machiavelizmus je potom schopnosť určiť svoje dlhodobé záujmy.
Kagan súhlasí iba s princípom machiavelizmu a pripomína, že Západ dnes nie je schopný definovať vlastné záujmy. Mnohopolárny svet pokladá za nebezpečný, pretože za takých podmienok existuje veľké riziko jadrového konfliktu. Pokiaľ ide o minimalizmus, Kagan uvádza, že Západ občas musí ovplyvňovať záležitosti iných krajín, a to dokonca aj vojenským zásahom. Ďalej potom vyzýva na posilnenie takých inštitúcií, ako je NATO, a tiež k posilneniu vojenskej sily západných štátov, predovšetkým USA.
V tom však Mahbubani nevidí zmysel a kladie si otázku, prečo sa Západ spolieha viac “na bomby než na rozum”. Podľa jeho mienky je dnes vojenské násilie nezmyselné a zvyšok ho neakceptuje. “Svet bude ešte nestabilnejší, ak Západ nezmení radikálne svoj kurz, “uvádza časopis citát z jeho knihy.
 
Príspevok Spiegel: Zlatý vek liberálneho svetového poriadku na Západe už pominul. “Bol v rozpore s dejinami a ľudskou povahou, pretože ľudia túžia ​​po poriadku a bezpečí” zobrazený najskôr Hlavné správy.