Bratislava 16. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-KR PZ v Banskej Bystrici)
 
Prinášame rozhovor s Kolomanom Szabóm, slovenským puškárom, ktorý od roku 2004 do roku 2017 prerábal strelné zbrane kategórie A, B, C na D, jednoducho povedané, z ostrých na expanzné a flobertové

Ilustračné foto

Už v roku 2015 sa veľa hovorilo o tom, že SR je zbrojným skladom a zásobárňou kriminálnikov celej EÚ a zo SR pochádzali aj zbrane, ktoré boli údajne použité pri teroristických útokoch v Paríži. Aj nedávno medializované nálezy zbraní políciou v Berlíne údajne pochádzali zo SR. Vždy sa spomínali pojmy akusticko-expanzné a flobertové zbrane. Môžete nám vysvetliť, ako vznikajú akusticko-expanzné príp. flobertové zbrane?
KS: Zásadne môžu vzniknúť dvojakým spôsobom: buď sa vyrábajú už ako akusticko-expanzné príp. flobertové alebo sa môžu prerobiť z ostrých zbraní (kategória A, B, C) na expazné alebo flobertové (kategória D).
 
Keď zbrane pochádzajú priamo z výroby ako flobertové alebo expanzné, tak je to jasné. Môžete nám vysvetliť druhý postup, ako prebieha takéto prerobenie? Totiž, o tom sa veľmi málo hovorí… 
KS: Aby sa zbraň dala prerobiť z ostrej na expanznú, alebo flobertovú, tak úpravca  – puškár v prvom rade musí platnú živnosť na úpravu zbraní a byť držiteľom príslušnej zbrojnej licencie, pričom je tam podmienka výučný list a prax. Následne sa zaevidujú na polícii záznamové knihy, v ktorých sa vedie evidencia zbraní. Zbraň treba nakúpiť v ostrom prevedení, čo sa zaeviduje do záznamovej knihy. S prerobením zbrane musí súhlasiť polícia a to prebieha tak, že buď sa zbraň v prípade, že už mala predtým súkromného majiteľa, posiela na Kriminalisticko-expertízny ústav (KEÚ) Polície z dôvodu zistenia, či s ňou už v minulosti nebol spáchaný trestný čin.
Od KEÚ sa zbraň vráti naspäť na Oddelenie dokladov a evidencie Polície (ODE) a následne sa dá prerobiť. Ďalšia variácia je, že zbraň ešte nemala predtým súkromného majiteľa (napr. pochádza z výroby alebo dovozu) a vtedy prebieha lustrácia v policajnej evidencii. Následne sa zbraň fyzicky prerobí, puškár ju označí s vlastnou značkou a z dôvodu, aby spĺňal zákonný postup uvedenia zbraní na trh, tak sa musí preukázať zhoda ich vlastností s technickými predpismi (Zákon č. 264/1999 § 9 ods. 2).
Aby zbrane boli bezpečné, tak sa preskúša ich bezpečnosť. SR je totiž viazaná medzinárodnou dohodou CIP (Vyhláška č. 70/1975), kde sú spresnené technické požiadavky na zbraň, presné technické postupy preskúšania zbraní a presné podmienky kedy zbraň z bezpečnostných dôvodov vyhovuje a kedy nie (Nariadenie vlády č. 397/1999). Z tohto dôvodu na Slovensku sú autorizované dve takéto skúšobne zbraní – Liptovská skúšobňa v Liptovskom Mikuláši (má pobočku aj v Jarovciach pri Bratislave) a skúšobňa v Dubnici nad Váhom. Aj poľovníci, aj športový strelci – všetci majitelia zbraní ich poznajú z tohto dôvodu, že zákon im v minulosti predpisoval pravidelné povinné preskúšanie zbraní práve z bezpečnostného dôvodu, aby sa vylúčili zbrane, ktoré sú už z technického a bezpečnostného hľadiska nevyhovujúce.
Skúška prebieha tak, že najprv sa vykonáva prehliadka zbrane pred streľbou, vykoná sa skúšobná streľba a potom prehliadka po skúšobnej streľbe, pričom skúšobňa má povinnosť odmietnuť zbraň, ktorá technicky nevyhovuje. Keď zbraň vyhovuje, tak sa do nej gravíruje medzinárodne uznaná CIP značka. Keď zbraň nevyhovuje, tak sa nová značka nesmie gravírovať a stará značka sa povinne prerazí písmenom X. Následne k zbrani sa vystaví protokol, v čom sa potvrdí, či zbraň vyhovela pri skúške alebo nie. Skrátka, v prípade, že zbraň neprejde skúškou s vyhovujúcim výsledkom, nesmie sa uviesť na trh.
Ďalej úpravca má povinnosť zmenu písomne hlásiť na polícii, takisto skúšobňa pravidelne za účelom kontroly posiela mesačné výkazy skúšok na Ministerstvo vnútra (§ 35 a 38 Zákona 190/2003). Až následne môže puškár prerobenú zbraň predať tzv. voľne osobe nad 18 rokov, pričom predaj zbrane eviduje do záznamovej knihy. Podotýkam, že nad celým týmto postupom vykonáva dozor Ministerstvo vnútra a Polícia – min. každé dva roky chodia na kontrolu (§ 67 ods. 3 Zákona 190/2003). Ako aj čitateľ vidí z vyššie uvedeného, tak postup je dosť dopodrobna pod dozorom štátnych orgánov. O každom postupe zbraní vedia, dokonca údaje sú posielané duplicitne (hlásenie posiela aj úpravca zbrane a aj skúšobňa).
 
Podľa Vášho názoru, ako sa mohlo stať, že SR sa stala zbrojným skladom kriminálnikov z celej Európy?
KS: V zásade sú dve možnosti. Buď vyššie uvedený celý postup prerobenia je zákonný a prebieha v súlade s platnými predpismi a vtedy sa jedná o legislatívny problém, ľudovo povedané „diera v zákone“. Uvedená diera by sa dala celkom jednoducho riešiť napr. zákazom takýchto úprav. Stačilo by dodať takúto vetu do zákona a podnikateľské subjekty (tzv. ziskuchtivý podnikatelia) by to prestali robiť, v opačnom prípade by totiž stratili zbrojnú licenciu. Ďalšia možnosť je, že vyššie uvedený čin je trestným činom, ktorý spáchajú ziskuchtiví podnikatelia, ktorí chcú zbohatnúť.
Túto variáciu uverejnili médiá prvýkrát ešte v roku 2015. V tomto prípade by vznikla situácia právnicky dosť zaujímavá. Logicky by vyplývalo, že by sa jednalo o organizovanú zločineckú skupinu, v čom ako spolupáchatelia príp. pomocníci by pôsobili okrem ziskuchtivých podnikateľov aj skúšobne zbraní, pracovníci Ministerstva vnútra a Polície, KEÚ, koniec koncov poslanci Parlamentu, ktorí min. od roku 2015, odkedy sa dozvedelo o danej problematike takýto zákaz nedali do zákona (zákon do dnešného dňa nebol zmenený), pričom ako nedávne nálezy zbraní v Berlíne potvrdzujú, že táto činnosť do dnešného dňa trvá s aktívnou účasťou vyššie spomínaných štátnych orgánov.
 
Uvedená problematika sa už rieši v legislatívnom procese, pred Parlamentom je aj zmena zákona o zbraní a streliva a vládny návrh č. 1199 zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu.
KS: Áno, návrh č. 1199 problematiku snaží riešiť spresnením technických požiadaviek. Síce na strane č. 15 pod bodom č. 3 Základné požiadavky na expanznú strelnú zbraň podľa môjho osobného názoru sú zaujímavo naformulované, že sa do nábojovej komory nesmie nabiť iný náboj, ako sú náboje uvedené v tabuľke CIP – tdcc č. VIII. Tam sú uvedené poplašné kalibre, medzi inými aj u nás najrozšírenejší poplašný kaliber 9 mm P.A.K. Do nábojovej komory 9 mm P.A.K. sa zmestí ostrý náboj 9 mm Browning príp. 7,65 mm Browning, tak isto ako do nábojovej komory expanzného .22 Long Knall sa rozmerovo zmestí ostrý náboj .22 Short. Nakoľko rozmery sú dané, tak situácia je podobná k tomu, ako keby sme chceli zakázať, aby sa do garáže nákladného auta nedalo zaparkovať osobným autom. Uvidíme, či zákon prejde v takejto podobe ako je teraz, pričom bude zaujímavé sledovať ako budú kompetentný riešiť veľké množstvo už existujúcich zbraní v kalibri 9 mm P.A.K., čo je momentálne najrozšírenejší poplašný náboj v celej Európe.
 
Deje sa v danej problematike okrem legislatívnych procesov ešte niečo?
KS: Pánovi Generálnemu prokurátorovi vo vyššie uvedenej problematike už bolo podané trestné oznámenie a boli podané už trestné oznámenia aj ohľadne možnosti nabíjania ostrého náboja do zbraní kategórie D. Podľa znaleckého posudku znalca v odbore strelných zbraní sa totiž do nábojovej komory kalibru 9 mm P.A.K. z technického hľadiska sa dá nabiť a odpáliť ostrý náboj napr. 9 mm Browning a 7,65 Browning. Samozrejme nikoho nechcem nabádať k tomu, aby to skúsil, nakoľko hrozí v prípade odpálenia ostrého náboja z akusticko-expanznej zbrane deštrukcia zbrane so všetkými možnými právnickými a zdravotnými následkami.
Ďalej podľa znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Polície sa totiž autorizované osoby – skúšobne preskúšali technicky nevyhovujúce a pre strelca nebezpečné zbrane a následne ich označovali platnými CIP značkami a k zbraniam vydávali protokoly s vyhovujúcim výsledkom. V minulosti už na Úrade normalizácie a skúšobníctva zástupcovia Ministerstva vnútra a KEÚ prediskutovali problematiku trestnoprávnej zodpovednosti autorizovaných osôb – skúšobní. ÚNMS SR vysvetlilo, že postihom pre skúšobne v prípade porušenia podmienok autorizácie udelenej na základe zákona o zhode a NV č. 397/1999 je odobratie autorizácie a zodpovednosť nesie autorizovaná osoba ako celok a nie zamestnanec (zamestnanci) autorizovanej osoby.
Nakoľko je SR signatárom medzinárodnej dohody CIP, v prípade preukázania zodpovednosti skúšobní by hrozilo, že na Slovensku by nezostala skúšobňa zbraní a SR by bola vylúčená z medzinárodnej dohody. Síce podľa vyjadrenia riaditeľa SNAS, ktorý úrad skúšobne akreditoval, SR aj tak uvažovala o vystúpení z CIP. K tomu protirečia oprávnenia, ktoré sú uvedené vo vládnom návrhu 1199, kde sa navrhované pre skúšobňu relatívne veľké právomoci. V blízkej budúcnosti už budeme vidieť definitívnu podobu schválených zákonov, aj stanovisko Generálnej prokuratúry ohľadne trestných oznámení.
 
Zhováral sa Karol Jerguš
Príspevok Slovenský puškár upozorňuje na legislatívnu dieru v otázke slovenských zbraní v rukách teroristov zobrazený najskôr Hlavné správy.