Slovenska žijúca v Katalánsku: Katalánsko sa pripravuje na parlamentné voľby i zvláštne Vianoce

Barcelona 18. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Emilio Morenatti)

Prinášame rozhovor so Slovenskou, ktorá už dvadsať rokov žije v Katalánsku
Vrcholiaca predvolebná kampaň v Katalánsku priniesla aj nevídaný spôsob agitácie. Viacerí politici sa totiž svojim potenciálnym voličom prihovárajú prostredníctvom telemostov a videopríhovorov.
Ilustračné foto

Uviedla to v rozhovore pre TASR Slovenka Didda, žijúca už vyše 20 rokov v mestečku neďaleko Barcelony. Dodala, že túto formu prezentácie využíva katalánsky expremiér a kandidát volieb Carles Puigdemont.
Z väzenia sa voličov snažia osloviť zosadený podpredseda vlády Oriol Junqueras, zadržaný kvôli podozreniu zo sprenevery štátnych prostriedkov, prekročenia právomocí a neposlušnosti, či z podobných dôvodov zadržaný Jordi Sánchez, predseda Katalánskeho národného zhromaždenia (ANC), požadujúceho nezávislosť regiónu.
Didda konštatovala, že keby nesledovala televíziu, o blížiacich sa voľbách v Katalánsku by toho asi veľa nevedela. Agitačných plagátov je po meste, kde žije, relatívne málo. Aktívni sú však najmä katalánski socialisti a Občania (Ciutadans).
“Celkovo mám dojem, že veľa peňazí do kampane nikto nevráža,” uviedla Didda. Konštatovala, že väčšina mítingov strán je pod holým nebom, čo podľa nej prv nebývalo zvykom, a to dokonca ani v lete.
Poznamenala, že Madridom vyhlásené parlamentné voľby môžu vyhrať strany podporujúce nezávislosť i tie, čo ju odmietajú. Vo všeobecnosti sa očakáva, že výraznú prevahu nezíska žiadna strana a bude nevyhnutné vytvoriť koalíciu, myslí si.
Výsledok volieb podľa nej do veľkej miery závisí od toho, či pôjdu voliť všetci prošpanielsky naladení voliči a cudzinci – prisťahovalci z krajín Latinskej Ameriky a Afriky, ktorí už získali občianstvo a sú väčšinou proti osamostatneniu Katalánska.
Dodala, že o tieto hlasy sa “bojuje” najmä v Barcelone a jej priemyselnom okolí, kde žije aj veľmi veľa prisťahovalcov z Andalúzie, ktorí sa do Katalánska prišli v 50. a 60. rokoch, a ich potomkov.
Všetci sú zvedaví, čo sa stane, ak znova vyhrajú prívrženci nezávislosti, aká bude potom reakcia Madridu a čo urobia oni sami, uviedla.
Didda ako rezident nemá právo voliť, ale tak ako v nezáväznej konzultácii z 9. novembra 2015 by aj teraz vo voľbách podporila prošpanielske sily, pretože je proti pretŕhaniu zväzkov ľudských i ekonomických, triešteniu síl, hospodárskemu poklesu a odchodu z EÚ, čo by veľmi negatívne ovplyvnilo ekonomiku vo všeobecnosti, ale aj konkrétne cestovný ruch, ktorý je pre Katalánsko mimoriadne dôležitý.
Napätú situáciu v Katalánsku spôsobili najmä neriešené ekonomické problémy, uviedla Didda, ktorá v Katalánsku roky pracovala na manažérskom poste v oblasti turistického ruchu.
Dodala, že keby bola na mieste katalánskej vlády, tak by nálady za osamostatnenie a proti Madridu využila na “drobné vydieranie” španielskej vlády a dosiahnutie lepšej ekonomickej dohody a výhod, či dávno sľúbených investícií.
Didda tvrdí, že Madridom napokon zosadené vládne zoskupenie nemalo žiadny konkrétny plán ohľadom odtrhnutia sa od Španielska a vzniku samostatnej republiky – “všetko sa odohrávalo v rovine emócií, a tým aj získali tak veľa prívržencov”. Viacerým politikom šlo aj o poslaneckú imunitu a v podstate “ani veľmi nevedeli, čo a ako chcú a majú robiť”.
Mnohí Katalánci majú podľa Diddy pocit, že “katalánski separatisti to mali so španielskym premiérom Marianom Rajoyom dohodnuté”. Vysvetlila, že “Rajoy odviedol pozornosť od svojej strany, od veľkých korupčných škandálov a dokonca už aj od súdnych procesov a vynesení rozsudkov. On sám je obvinený z toho, že bral druhý plat načierno”.
Podľa nej Rajoy situáciu v Katalánsku vybičoval – namiesto toho, aby povolil referendum, ktoré by sa bolo skončilo prevažnou väčšinou proti nezávislosti a “bol by pokoj”, prichádzal stále s novými vyhláseniami, čím ľudí ešte viac popudzoval a provokoval k protestným akciám. “Výsledkom bolo, že aj tí, ktorí za (katalánsku) republiku nikdy neboli, zrazu chceli nezávislosť,” dodala.
Dôsledky nestabilnej politickej situácie pocítilo Katalánsko veľmi zreteľne v ekonomike, najmä v oblasti turistického ruchu – prestali tam chodiť aj turisti z iných častí Španielska. A hoci jeseň bola mimoriadne teplá a slnečná, turisti zo zahraničia do regiónu “takmer neprišli, dokonca ani Rusi,” konštatovala Didda.
“Neviem, ako a kedy sa to skončí. Jednoznačne sa to nemalo dostať až do tohto štádia,” uviedla pre TASR Didda. Podľa mnohých miestnych čakajú Katalánsko zvláštne Vianoce.

ZDROJ >>

Komentujte :)