Bratislava 14. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Aktuálna politika nízkych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky slovenskej ekonomike nepomáha. Tvrdí to stratég Saxo Bank John Hardy, podľa ktorého uvoľnená politika centrálnej banky prehrieva ekonomiku. „Slovensko patrí medzi krajiny, ktorým nulové alebo záporné sadzby jednoznačne škodia. Navyše, keď tu zadlženosť dosahuje historické maximá, je politika ECB veľkým rizikom,“ tvrdí Hardy

Ilustračné foto

Upozornil na to, že Slovensko malo v septembri harmonizovanú infláciu na úrovni 3 %, teda druhú najvyššiu spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. „Takáto miera inflácie je na súčasné pomery veľmi zriedkavým javom. Navyše, keď vezmeme do úvahy, že Slovensko je členom eurozóny, kde ceny rastú ešte pomalšie,“ konštatuje forex stratég Saxo Bank. Negatívnym dôsledkom tohto javu podľa neho je, že krajina nemá dostatok kapacít. „Vidíme to na množstve budov, ktoré sú tu aktuálne vo výstavbe. Zdroje nie sú ani na pracovnom trhu, čo dokazuje nízka nezamestnanosť a rýchly rast platov,“ dodal.

Hardyho slová potvrdzuje aj analytik VÚB banky Michal Lehuta s tým, že pri rekordne nízkej miere nezamestnanosti sa slovenská ekonomika mierne prehrieva podľa odhadov všetkých relevantných inštitúcií. Aj keď hospodárske spomalenie z posledných mesiacov jej prehrievanie zmierňuje. „Slovenská ekonomika by v súčasnosti zrejme naozaj potrebovala o čosi vyššie úrokové sadzby, ako sú tie v eurozóne, ako naznačuje aj ich nastavenie v ostatných krajinách V4,“ uviedol pre agentúru SITA Lehuta s tým, že základná sadzba maďarskej centrálnej banky je 0,9 %, poľskej 1,5 % a českej 2 %. Základná sadzba ECB je pritom na nulovej úrovni.

Vďaka členstvu v eurozóne a vysokej konkurencii medzi bankami tak tento vývoj zabezpečil Slovákom nižšie úrokové sadzby, ako by mali s vlastnou menou a taktiež najlacnejšie hypotéky vo V4. Práve toto prostredie vplýva na rekordný nárast zadlženia domácností. „Národná banka Slovenska na toto úrokové nastavenie reaguje prísnejšou makroprudenciálnou politikou, ktorá príliš rýchly rast úverovania u nás tlmí. Naše domácnosti sú však už najzadlženejšie v regióne, čo pri ich relatívne malom objeme finančných aktív do budúcnosti naozaj predstavuje riziko,“ dodal Lehuta.

Ako však pripomína analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, ECB sa svojou politikou snaží predovšetkým podporiť európsku ekonomiku a zastaviť jej spomaľovanie. Z tohto pohľadu to preto zase môžeme vnímať ako krok správnym smerom, pretože napríklad Nemecko, ktoré je našim najväčším obchodným partnerom, sa nachádza na pokraji recesie. „Očakávame, že prijatý balík stimulačných opatrení by mohol pomôcť k vyššiemu rastu európskej ekonomiky a v konečnom dôsledku aj slovenskej ekonomiky,“ tvrdí analytička.

Slovensko však bude musieť v prostredí rekordne nízkych úrokov aj so všetkými ich vplyvmi fungovať aj v ďalšom období. Opätovné zvyšovanie sadzieb sa totiž v najbližšom období neočakáva. „Nad zvyšovaním sadzieb bude ECB uvažovať až vtedy, keď sa bude inflácia dlhodobo pohybovať v okolí inflačného cieľa, teda v blízkosti dvoch percent. No ECB nepredpokladá návrat k inflačnému cieľu najbližšie dva roky,“ uviedla pre agentúru SITA Dovalová.

Nezávislé spravodajstvo musí byť zachované!
Plánujeme skvalitniť užívateľské prostredie Hlavných správ a dať vám možnosť sledovať ich bez reklám.
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Plánujeme prijatie ďalších redaktorov.
Podporte naše úsilie.

PODPORUJEM nezávislé spravodajstvo

Zdroj