Sloboda a strach sú v nepriamej úmere. Čím viac slobody, tým menej strachu. A naopak, čím menej slobody, tým strachu viac. Naše dejiny vydávajú svedectvo. V časoch neslobody akéhokoľvek druhu, národnej, jazykovej, sociálnej či náboženskej, opantal našich predkov strach. Strach z nedostatku možností postarať sa o seba a svoju rodinu. Strach z väzení. Strach o budúcnosť národa a jeho charakteru. Slobody, o ktorej snívali naši velikáni, sme mali tak málo, že sa z našich žíl vytrácala odvaha. Naši predkovia sa uzatvárali do seba, do svojich dolín, iní utekali do sveta. Len nemnohí spomedzi nás sa nebáli, a tí sú našimi hrdinami, našimi vzormi (aspoň na papieri): Štúr, Hurban, Radlinský, Vajanský, Hlinka…
A čo teraz? Prečo nás od prvej návštevy v roku 1990 opakovane vyzýval pápež Ján Pavol II., aby sme sa nebáli? A čo po takmer štvrťstoročí vo vlastnom štáte: máme slobodu a nebojíme sa? Môžeme slobodne rozprávať o všetkých zákutiach našich dejín? Neobzeráme sa, keď chceme povedať niečo, čo nie je v oficiálnej línii? Neodkladáme mobily, ak chceme si otvoriť srdce? Čo s našou slobodu v Európe, v štáte a jeho orgánoch, v parlamente, v jednotlivých politických stranách?
Vo voľbách sa prejavuje sloboda a strach možno väčšmi ako inokedy. Kedyže mohli naši predkovia voliť slobodne? Uhorské voľby, ktoré gniavili náš národ, boli nepochybne svetovou raritou. Mohli sa ich zúčastniť iba šľachtici, majetní ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním, sedem percent obyvateľov. Ženy voliť nemohli vôbec. Volilo sa tak, že každý musel vysloviť nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje, neslobodne. Vydieralo sa, korumpovalo, podvádzalo, zastrašovalo. A čo časy po februári 1948? A čo dnes?
Zase sa blížia voľby. Nechce sa mi ani len pomyslieť na to, že by sme sa ako spoločnosť ocitli v časoch uhorských či komunistických. Som presvedčený, že nad často nezmyselným strachom zvíťazí ozajstná sloboda. Že viac ako o naše osobné záujmy pôjde nám o budúcnosť národa a jeho charakter.
Alebo stále platia verše Janka Kráľa? Hej, sloboda, krásne meno — svetu na závade! Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade: jeden prosto, druhý zboka, tretí v stranu inú chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.

20. 10. 2017

Marián Tkáč, predseda MS