Káhira 8. augusta 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Wikimedia)
 
Veľkou obdivovateľkou tejto neobyčajnej a fascinujúcej Egypťanky, najvýznamnejšej ženskej osobnosti Egypta, veľkej bojovníčky za rovnoprávnosť žien v islamskom svete bola aj Jehan Sadat, manželka egyptského prezidenta Anwara al-Sadata.

Huda Schaaravi

Huda pochádzala zo zámožnej rodiny a mala možnosť sa vzdelávať už od detstva, čo v tých časoch bolo v Egypte pre ženy veľkou výnimkou. Viac ako 90 percent žien boli analfabetmi. Jej otec bol vysokým štátnym úradníkom a veľmi sčítaným a vzdelaným mužom. Svoju jedinú dcéru naučil už ako štvorročnú čítať a písať a dievča si už ako šesťročné začalo brať knihy z jeho bohatej knižnice a ich čítalo. Rodina žila v meste Minya, ktoré bolo hlavným mestom jednej provincie a ležalo na Níle, 250 kilometrov južne od Káhiry a malo 200 000 obyvateľov.
Stala sa predčasne dospelou a vo veku dvanásť rokov sa zasnúbila so svojím o osem rokov starším bratrancom a o dva roky neskôr sa stala jeho manželkou. Už vtedy bola sebavedomou a inteligentnou (ale aj veľmi atraktívnou) „ženou“, čo sa jej mužovi, ktorý nebol takým vzdelancom-osvietencom ako jej otec, neveľmi páčilo.
Huda si už po roku manželstva dovolila niečo, čo v tom čase bolo v Egypte absolútne nevídané a neslýchané a s Koránom totálne nekompatibilné. Ako pätnásťročná od neho odišla do Káhiry, kde žila až do roku 1900 celkom samostatným životom a venovala sa intenzívne štúdiám filozofie, politológie, psychológie a ženskej feministickej literatúre. V tom čase sa naučila aj francúzsky a anglicky.
Po šiestich rokoch sa opäť vrátila k manželovi. Nebolo to jej vlastné želanie, ale veľmi ju o to prosila jej rodina a naliehavo to žiadal a prosil ju o to aj jej muž, ktorý ju začal veľmi rešpektovať a tým si získal jej obdiv, pretože niečo také moslimskí mužovia nerobili. Veď z pohľadu islamu sa nehanebne a hriešne zachovala k svojmu manželovi a uvalila na neho hanbu, ako i na celú rodinu.
Po troch rokoch od návratu k manželovi sa jej narodila dcéra a o dva roky neskôr syn. Keď jej deti trochu odrástli, tak od roku 1906 začala chodievať do Káhiry a organizovala tam prvé prednášky pre ženy na novozaloženej Univerzite.
V roku 1908 bola jej zásluhou založená v Káhire ženská filantropická spoločnosť s názvom Mabarrat Muhammed Ali. Starala sa o sociálne problémy chudobných a v biede žijúcich žien a detí. Hude sa podarilo získať aj podporu egyptskej princeznej Ain al-Hayat.
V apríli 1914 založila spolu s niekoľkými angažovanými Egypťankami Intellectual Association of Egyptian Women – Asociáciu egyptských intelektuálok.
Po skončení prvej svetovej vojny boli egyptské snahy o nezávislosť Angličanmi ignorované a vodcovia Hnutia za nezávislosť Egypta boli deportovaní na vzdialené ostrovy Seychely. V marci 1919 prišlo v Egypte k revolúcii a Huda bola do nej aktívne zapojená. Revolúcia bola po niekoľkých mesiacoch potlačená, ale vláda Britov sa už aj tak chýlila ku koncu.
Huda Schaaravi sa v roku 1920 stala prezidentkou novozaloženej politickej organizácie Wafdist Womens Central Committee, z ktorej čoskoro vznikla strana nezávislosti WAFD.
V roku 1922 dosiahol Egypt nezávislosť a nemalá zásluha za to patrila aj Hude. O rok neskôr založila táto nesmierne aktívna a bojovná žena Egyptian Feminist Union. V tom istom roku za zúčastnila medzinárodnej konferencie International Alliance of Women.
Po návrate domov si verejne, aj v prítomností médií, ako prvá žena v Egypte sňala z hlavy šatku a bola veľkým zástupom prítomných žien, ktoré ju prišli privítať, za tento akt slobody žien, hlasne a nadšene oslavovaná.
V roku 1944 sa stala prezidentkou Arab Feminist Union a nadviazala kontakty a spoluprácu s početnými ženskými organizáciami vo svete.
V posledných rokoch života sa jej dostalo mnoho pôct a vyznamenaní. Medzi iným jej bolo udelené aj najvyššie egyptské štátne vyznamenanie.
Roman Bednár
 
Príspevok Slávne ženy islamskej kultúry: Prvá egyptská feministka – Huda Schaaravi 1879 – 1947 zobrazený najskôr Hlavné správy.