Škripek a Remišová k výročnej správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom za rok 2016

Bratislava 1. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) v stredu (31.5.) zverejnil výročnú správu o svojej činnosti za rok 2016. Na základe zistení OLAF-u, v období 2013-2016 Slovensko pochybilo pri čerpaní až v 1360 prípadoch, na základe čoho sme prišli o 13,14% platieb, čo je bezkonkurenčne najviac zo všetkých štátov EÚ.
Na snímke slovenský europoslanec Branislav Škripek

Druhé najhoršie Rumunsko prišlo o 5,65% platieb, tretia Česká republika o 5,49%. Ide pritom len o prípady, kedy došlo k zisteniam nezrovnalostí vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi. Štatistika vyšetrovaní samotného OLAF-u zároveň hovorí, že na základe uzavretých prípadov muselo Slovensko vrátiť 2,55% z vyplatených eurofondových zdrojov. To nás radí na druhú najhoršiu z krajín EÚ hneď po Maďarsku, ktoré muselo vrátiť 4,16% zdrojov. Tretie najhoršie Rumunsko muselo vrátiť len 0,68% prostriedkov. Ani jedna z ostatných krajín EÚ nedosiahla pri výške korekcií hodnotu vyššiu ako 0,5%.
“V máji sme spoločne s kolegom europoslancom Branislavom Škripekom organizovali odbornú konferenciu k riadeniu eurofondov, keďže sa tejto problematike dlhodobo venujeme a mrzí nás, že zdroje, ktoré by sa mohli využiť na rozvoj krajiny, sa často zneužívajú alebo vyhadzujú na nezmyselné projekty. Správa OLAF-u, žiaľ, potvrdzuje babráctvo v riadení eurofondov na Slovensku a ich rozkrádanie. OLAF špeciálne upozorňuje na významný fenomén pri eurofondoch, ktorým je korupcia, najmä v súvislosti s verejnými obstarávaniami. Zistenia OLAF-u by konečne mohli niektorých vládnych predstaviteľov presvedčiť o tom, že korupcia na rozdiel od ich tvrdení naozaj existuje,” povedala Veronika Remišová.
Branislav Škripek, ktorý spoločne s V. Remišovou podal viacero podnetov na OLAF pre podozrenia z korupcie, uviedol, že práve kvôli problémom s čerpaním eurofondov sa osobne stretol s generálnym riaditeľom OLAF-u Giovannim Kesslerom. “S generálnym riaditeľom OLAFu sme diskutovali o tom, že OLAF stále u mnohých členských štátov vrátane Slovenska naráža na neochotu spolupracovať a viesť efektívne vyšetrovanie práve z dôvodu obáv z korekcií, alebo, jednoducho, z neochoty pripustiť pochybenia zodpovedných vnútroštátnych orgánov. Z mne dostupných informácií mám vážnu obavu, že aj keď vnútroštátne orgány zistia pochybenia, väčšinou sú to menšie chyby drobných žiadateľov, pričom veľkí podvodníci zostávajú u nás zo strany štátnych orgánov nepovšimnutí,” konštatuje B. Škripek.
Poslanci upriamili pozornosť na rozhodovanie slovenských justičných orgánov v súvislosti so zisteniami a odporúčaniami OLAF-u za obdobie rokov 2009 – 2016. Podľa štatistiky OLAF-u v piatich prípadoch nebolo vydané rozhodnutie, v deviatich prípadoch rozhodnuté bolo. Z týchto rozhodnutí bolo sedem odmietnutí a len v dvoch prípadoch bola podaná obžaloba, čo predstavuje len 22% z celkových podnetov OALF- u. V rámci všetkých krajín EÚ bol pritom európsky priemer prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba 50%. Poslanci v tejto súvislosti uviedli, že podporujú snahy o revíziu nariadenia, ktoré upravuje právomoci OLAF-u, konkrétne na zavedenie efektívnejších nástrojov umožňujúcich úradu viesť efektívnejšie vyšetrovanie podvodov. “V kontexte zistení OLAF-u je potrebné vytvoriť dostatočné právne zázemie, ktoré by umožnilo justičným orgánom všetkých členských štátov použiť správy OALF-u ako dôkaz pred súdom. Táto prax sa zatiaľ neuplatňuje,” tvrdí Škripek.
Veronika Remišová upozornila, že väčšina podvodov, o ktorých hovorí OLAF je v súvislosti s verejným obstarávaním. Mnohé z vnútroštátnych predpisov o verejnom obstarávaní sú zložité a nejasné, zodpovedným orgánom chýbajú adekvátne odborné znalosti a administratívne kapacity a niektoré kontroly sa vykonávajú povrchným a formalistickým spôsobom. “V tejto súvislosti by sme chceli opätovne zdôrazniť potrebu transparentného a nepolitického výberu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
OLAF a Európska komisia nás opakovane upozorňujú na problémy a podvody pri verejnom obstarávaní, a preto je veľmi dôležité mať silný a nezávislý úrad, ktorý bude nestranne kontrolovať efektívnosť verejných obstarávaní bez ohľadu na to, či je to firma oligarchov alebo drobný podnikateľ,” uzavrela Remišová.

ZDROJ >>

Čo si o tom myslíte? Komentujte :)

Laser Game