Praha 18. februára 2019 (HSP/Foto:TASR -Bohdan Kopčák)
 
“Kto neskáče, nie je Čech! Keď sa ale čokoľvek Čechom deje bez ich zavinenia v zahraničí, zrazu ostatní Česi robia, že svojich spolukrajanov vlastne nepoznajú a že majú niečo dôležitejšie na práci ako pomoc blížnemu.” Píše česká ekonómka a blogerka Markéta Šichtařová v úvode svojho blogu, v ktorom sa zaoberá ľahostajnosťou českých úradov

Ilustračné foto

V mnohých prípadoch sa podľa nej Česi v zahraničí obracajú o pomoc na českú ambasádu a veľmi často sa na nich úrady vykašlú.
“Poliak Poliakovi však pomôže.” To je vidieť na prípadoch, keď Nóri začali odoberať poľským rodičom deti, poľské úrady sa za poľských rodičov postavili. Nie len slovne. Ale skutočne.
Príkladom je poľský konzul Slawomir Kowalský, ktorý sa angažoval v prípadoch detí, ktoré odoberal nórsky sociálny úrad Barnevernet.
Poľské ministerstvo zahraničia ho ocenilo ako konzula roka. To sa ale nórskym úradom nepáčilo do tej miery, že mu nórska polícia znemožnila zúčastniť sa súdneho pojednávania a schôdzky s chlapcom, ktorého Nóri poľským rodičom odobrali. Všetko sa skončilo tým, že sa nakoniec nórske úrady rozhodli nepohodlného poľského konzula konajúceho dôsledne svoju prácu z krajiny vyhostiť (viac v článku).
Poľská reakcia bola nepodliezavá, nekompromisná a úplne adekvátna: Poľsko recipročne vyhostí nórskeho konzula. Poliaci so sebou zametať nenechajú. A my? Aj Čechom ukradli v Nórsku deti. A čo robia Česi a české úrady? Nič.” vysvetlila.
“Ambasáda mlčí. Ministerstvo zahraničia mlčí. Vláda mlčí. Prezident mlčí. Za ukradnuté deti bojuje iba hŕstka politikov vedená europoslancom Tomášom Zdechovským a senátorkou Jitkou Chalánkovou. Len jednotlivci na vlastnú päsť – žiadny úrad,” dodáva.
A pritom pred pár dňami bol český minister zahraničia Tomáš Petříček v Nórsku. Na svoj Twitter napísal: “Na rokovaní s ministerkou zahraničia Nórska Eriksen Soreideovou som ocenil vzájomné vzťahy, Nórske fondy aj environmentálnu politiku. Som rád, že sa podarilo dohodnúť aj lepšiu komunikáciu ohľadom detí českých krajanov. Chceme spoločné bezpečnostné a obranné projekty aj spoluprácu v rámci NATO. “Jednoducho idylka,” konštatuje.
Na to podľa slov Šichtařovej senátorka Chalánková verejne zareagovala: “Žiadam ministra zahraničných vecí Tomáša Petrička, aby verejne oznámil, či a s akým výsledkom pri svojej piatkovej pracovnej ceste do Nórska intervenoval vo veci rodiny Michalákových a čo konkrétne znamená jeho obrat, že sa dosiahol, zlepšenie komunikácie vo veci detí českých krajanov ‘a ako toto zlepšenie tejto a ďalším rodinám prospeje. “Čiže vlastne žiadna idylka.”
Česká ekonómka si preto myslí, že z ministrovej formulácie pochvaľujúcej si dobré vzťahy a nórske fondy je dostatočne jasné, že ak ministrovi možno veriť, že o ukradnutých deťoch vôbec hovoril, tak len veľmi okrajovo bez hmatateľného výsledku. “To za tie prachy stojí, nie?”
Dodáva, že “nórske fondy nie sú naším ekonomickým záujmom, pretože tieto peniaze slúžia Nórsku na presadzovanie nórskych ideálov v cudzích krajinách – teda presne toho socialistického systému so silnými marxistickými prvkami, ktorého by sme sa mali po štyridsaťročné skúsenosti štítiť. Českí politici sú ale predajní; keď cítia, že im niekto ponúka dotácie, hneď sa dohovoria- a na svojich občanov kašlú.”
 
Prípad Sagana
Šichtařová pripomenula aj nedávny prípad Jiřího Sagana, ktorý bol vo Francúzsku odsúdený za to, že v jeho kamióne úrady vlani našli skupinu Iračanov. Hoci imigranti tvrdia, že o ich prítomnosti v kamióne Sagan nevedel a hoci to bol on sám, kto na Iračanov zavolal colníkov, akonáhle ich objavil až potom, čo už prešiel raz colnú kontrolu, ktorá si ich nevšimla – bol odsúdený na dva roky väzenia za pašovanie migrantov.
“Viac než čo iné to vyzerá ako zastierací manéver, aby Francúzi nemuseli priznať, že ich colníci odviedli fušerská prácu a ilegálov neobjavili, takže ich za nich musel objaviť a udať český vodič – aby potom bol rýchlo uprataný do chládku a nemohol o tom rozprávať.
Vraj to ale nikoho nezaujíma. “Česká ambasáda sa neprejavuje. České ministerstvo zahraničia sa neprejavuje. Českú vládu to nezaujíma. Český prezident mlčí. Žiadny francúzsky diplomat za tento francúzsky justičnej zločin na českom občanovi nebol vyhostený. Žiadne hmatateľné kroky sme nevideli,” dodáva.
Poslanci snahu prerokovať prípad zablokovali a radšej prejednávali český postoj k Venezuele. “Chápete? Aktívne ZA-blo-KO-VA-LI. To je na rovnakej úrovni, ako by povedali, že to je OK, že cudzie krajiny páchajú zločiny na našich občanoch, z toho krv netečie, to sú len ľudia.”
Podľa Šichtařovej je ľahšie pozvať do Prahy prezidenta Venezuely ako sa postaviť  EÚ, z ktorej prídu dotácie.
“Náš premiér Andrej Babiš tvrdí, že je francúzsky prezident Emanuel Macrona jeho priateľ. Kamarátsky ho sprevádzal po Prahe. Tak prečo ho kamarátsky nepožiada, aby prinútil francúzskeho ministra spravodlivosti, aby prípad českého vodiča preskúmal? Prečo sme už dávno nevypovedal nórskeho diplomata? Čo robí naša ambasáda v Osle? K čomu všetky tie panáky máme okrem čerpania dotácií?”
Ďalej spomína aj na príbeh Renáty Rolle, ktorý opisuje v knihe Ukradnutý syn. Kedy sa Švajčiarsko dopustilo justičného zločinu a navrch jej bolo ukradnuté dieťa. “A čo urobila česká ambasáda? Svojou nečinnosťou nechali Češke ukradnúť dieťa. Pri čítaní knihy sa jeden nestačí diviť, ako dokážu byť Česi k svojim vlastným ľuďom bezcitní. Pochybujem, že Poliaci by konali rovnako.”
Nakoniec poďakovala Tomášovi Zdechovskému a senátorke Jitke Chalánkovej, že sa” nenechali kúpiť” a bojujú na vlastnú päsť.
Uvedomme si, že do problémov sa nešťastnou súhrou okolností môže dostať v zahraničí každý z nás – a úrady potom najskôr Čecha hodia cez palubu. Zatiaľ sa totiž len veselo nechávame korumpovať dotáciami. Vyzývam jednotlivca, aby interpeloval svojich politických zástupcov, svojich senátorov. Nič iné ako tvrdý politický tlak nepomôže,” upozorňuje na záver Šichtařová.
 
Príspevok Šichtařová: “Poliaci bojujú za vlastné deti. My za Venezuelu.” zobrazený najskôr Hlavné správy.