Belehrad 22. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Vojislav Šešelj, predseda Srbskej radikálnej strany, nevidí zmysel v tom, aby si Srbsko posúvalo s Albáncami hranice na vlastnom území. Takto okomentoval návrh ministra zahraničných vecí Ivicu Dačića rozdeliť Kosovo na „to, čo je srbské a to, čo je albánske“
Na archívnej snímke predseda Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj

„Prečo by sme mali vytvárať hranice s Albáncami na svojom území? O všetko, čo je naše, sa budeme s nimi deliť? Azda my im dáme polovicu Kosova  a oni nám polovicu Albánska?“ – položil  Šešelj rečnícku otázku v rozhovore pre belehradské  Novosti.
Vojislav Šešelj tiež zapochyboval o dôveryhodnosti informácie, podľa ktorej USA vyvíjajú nátlak na Srbsko, aby otázka Kosova a Metochije ostala otvorená. Podľa predsedu  Srbskej radikálnej strany je to presne naopak: na srbského prezidenta Aleksandra Vučića sa vyvíja nátlak s cieľom prinútiť ho čím skôr súhlasiť s nezávislosťou Kosova, pretože ak sa objavujú vyhlásenia o „normalizácii vzťahov“  s Kosovom,  vždy ide v skutočnosti o uznanie nezávislosti tejto juhosrbskej oblasti.
„Vučić  nemusí vysloviť slovo „priznávam“, stačí, aby sa Kosovo stalo členom OSN.  Srbsko s tým nikdy nesmie súhlasiť,“ dodal Šešelj, ktorý štyrikrát kandidoval na úrad srbského prezidenta, bol podpredsedom vlády v rokoch 1998 – 2000, teda aj počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Šešelj bol jedenásť rokov uväznený v cele predbežného zadržania haagskeho „Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu“, čo je podľa slov sudcu tribunálu Jeana-Claudea Antonettiho svetový rekord v rámci vyspelých krajín. V roku 2016 haagsky tribunál vyniesol nad Šešeljom rozsudok, ktorým ho zbavil viny v celom rozsahu, no 11 rokov života mu nevrátil.
Na diskusiu o „štatúte Kosova“ vyzval prednedávnom srbský prezident Aleksandar Vučić, samozrejme, hneď po svojom návrate z USA.  Na Vučićovu prihrávku okamžite reagoval srbský minister zahraničia a partner Vučićovej strany vo vládnej koalícii Dačić návrhom na rozdelenie Kosova.  Realizácia tohto projektu by fakticky znamenala, že Srbsko sa dobrovoľne zrieka veľkej časti územia, ktoré je jeho kolískou a srdcom a ktoré mu patrí. To, že Kosovo a Metochija sú neoddeliteľnou súčasťou Srbska, je zakotvené nielen vo svedomí a historickej pamäti Srbov, ale aj v srbskej ústave a konštatuje to aj známa rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244 z 10. júna 1999.
Vladimír Mohorita