Čína/USA 25. februára 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Branislav Račko)

Scenáre potenciálneho vojenského konfliktu medzi USA a Čínou často ignorujú jednu skutočnosť: Čína je fakticky monopolným dodávateľom vzácnych nerastov, na ktorých sú americké zbrojovky úplne závislé.
Ilustračné foto

V apríli minulého roku americký prezident Donald Trump dal príkaz k raketovému útoku proti cieľom v Sýrii ako reakciu na použitie chemických zbraní zo strany sýrskej vlády. Učinil to behom návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Počas maškrtenia na dezerte mu americký hostiteľ povedal, že práve vypálil 59 tomahawkov.
Tento krok znamenal nielen to, že „v meste je nový šerif”, ale i to, že nejaký šerif tu vôbec je, vysvetlil vtedy americký konzervatívny komentátor Charles Krauthammer.
Táto demonštrácia sily a americkej rozhodnosti bola súčasťou nátlakovej diplomacie, ktorá mala prinútiť Peking ku spolupráci s Washingtonom na riešení severokórejskej krízy. Avšak vo svetle hrozby vojenskej a obchodnej konfrontácie má Čína čím odpovedať.
Ľudová republika má takpovediac monopolné postavenie v ťažbe a dodávkach vzácnych nerastov, ktoré sa okrem iného využívajú pri výrobe najnovších amerických zbraní vrátane tomahawkov, vypálených proti Sýrii, alebo najnovšieho lietadla piatej generácie F-35.
V polovici 90. rokov Čína konsolidovala svoju kontrolu takmer nad celým svetovým trhom vzácnych nerastov, zatiaľ čo Spojené štáty uzavreli svoje posledné bane v roku 2002 kvôli tomu, že ich prevádzka nebola výnosná. Posledná americká ťažobná spoločnosť Magnequench bola predaná členom rodiny Teng Siao-pchinga, niekdajšieho čínskeho vodcu, ktorí podnik zavreli a v roku 2003 ho presťahovali do Číny.
„Od tej doby sa americké zbrojovky stali priamo či nepriamo úplne závislé na čínskom zdroji vzácnych nerastov, zliatin a magnetov,” bije na poplach portál Defense One.
Svojim dumpingom Čína zničila väčšinu ostatných producentov vzácnych nerastov a teraz kontroluje 80 % svetovej produkcie. Vzácne nerasty, ako sú dysprosium, neodym, praseodym, samarium alebo terbium, sa používajú vo výrobe raketových navádzacích systémov, chytrých bômb, radarov a ďalšieho vybavenia.
Obavy, že by Čína mohla v prípade zhoršenia vzťahov s USA obmedziť dodávky týchto materiálov, sú podložené diplomatickou krízou z roku 2010, kedy Peking fakticky uvalil embargo na dodávky vzácnych neratov do Japonska, keď po kolízii s čínskou rybárskou loďou japonská pobrežná stráž zadržala čínskeho kapitána.
„Pentagon vytvoril všetky svoje vyspelé zbrane na čínskom tekutom piesku,” neúprosne konštatuje Defense One.