Šefčovič: Slovensko patrí k pilotným krajinám novej platformy EÚ pre uhlie

Brusel 11. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Nová platforma pre uhlie, ktorú v pondelok spustila Európska komisia (EK), má uľahčiť vypracovanie projektov a dlhodobých stratégií v uhoľných regiónoch EÚ s cieľom začať proces prechodu a reagovať na environmentálne a sociálne výzvy. Týka sa aj Slovenska, upozornil podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Na snímke slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič

Komisia pripomenula, že 41 regiónov v 12 členských štátoch EÚ aktívne ťažia uhlie a poskytujú priamu zamestnanosť približne 185.000 ľuďom. V posledných desaťročiach sa však produkcia a spotreba uhlia v EÚ neustále znižuje a exekutíva EÚ prichádza s plánom, ako uhoľným regiónom pomôcť v ekonomickej transformácii a pripraviť ich na novú hospodársku budúcnosť.
“Vidíme, že uhoľný priemysel prechádza cez ťažké obdobie v celej Európe. Tieto regióny hľadajú spôsob, ako vytvoriť nové pracovné miesta a nastaviť budúce parametre ekonomického rozvoja. Prišiel som s iniciatívou, ako im pomôcť,” opísal situáciu Šefčovič. Spresnil, že eurokomisia spolupracuje pri tejto téme s viacerými členskými štátmi a ocenil, že medzi tromi pilotnými krajinami je okrem Poľska a Grécka aj Slovenská republika. “Chceme sa zaoberať hlavne regiónom hornej Nitry,” dodal.
Podľa jeho slov aj ďalšie krajiny Únie (Nemecko, Španielsko) majú záujem na tejto platforme spolupracovať. Komisia chce využiť expertízu a prezentovať nové ekonomické modely pre tieto regióny a rokovať s miestnymi, regionálnymi a národnými vládami, ako aj s ekonomickými aktéri o tom, čo by týmto regiónom najviac prospelo.
Európa už teraz ponúka veľa pozitívnych príkladov transformácie uhoľných oblastí. Napríklad v Belgicku sa na severe krajiny podarilo zmeniť banícky areál na vedecko-výskumné centrum.
“Hlavnou pridanou hodnotou bude zamerať sa na to, aké nové ekonomické aktivity by sa v týchto regiónoch dali podporiť a ako využiť už existujúce, alebo nové programy komisie v tejto oblasti,” uviedol Šefčovič.
Opísal, že neraz ide o to, ako urýchliť výstavbu cestnej infraštruktúry, poskytnúť stimuly pre firmy, ktoré chcú investovať do vedy a výskumu, alebo do nových spôsobov udržateľnej výroby energie. A tiež, ako nastaviť sociálne podmienky na preškolenie a zaistiť nové profesie pre zamestnancov baní.
Komisia preto zmapovala rôzne finančné inštrumenty, ktoré by sa dali použiť. Či už ide o štrukturálne fondy, Európsky sociálny fond alebo globalizačný fond, či fond na inteligentnú špecializáciu. Tých spôsobov financovania exekutíva EÚ ponúka viac.
Šefčovič upozornil, že komisia čo najrýchlejšie začne intenzívne rokovať so svojimi partnermi o tom, na aké projekty sa prioritne zamerať, ako im čo najúčinnejšie pomôcť s financovaním. Zdôraznil, že táto iniciatíva má aj jasnú sociálnu dimenziu. “Baníci sú ľudia, ktorí tvrdo pracovali po celý život, a ktorých profesia bola mimoriadne cenená. Po desaťročia sme vďaka nim mali dostatok energie a tepla v domácnostiach a priemysle, a preto sa musíme k tomu postaviť sociálne zodpovedne a nájsť spôsob, ako prekonať túto etapu a nastaviť novú ekonomickú éru v týchto regiónoch,” skonštatoval.
Platforma pre uhlie patrí do širšieho plánu EÚ prechodu na čistú energiu a udržateľnejšiu budúcnosť. Komisia trvá na tom, že z tohto plánu by nemali “vypadnúť” regióny, ktoré sú podriadené hospodárstvu poháňaného fosílnymi palivami.
Politicky platformu pre uhlie spustili podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, eurokomisár pre energiu a klimatické opatrenia Miguel Arias Caňete a eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Creţu. Šefčovič túto iniciatívu predstaví v utorok aj v Paríži v rámci summitu “Jedna planéta”, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti druhého výročia parížskej dohody o klimatických zmenách.

ZDROJ >>

Komentujte :)