Bratislava 27. októbra 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
 
Podľa poslanca za SaS Petra Osuského dve dekády rozvoja našej vlasti ako súčasti demokratického štátu položili základy dnešného demokratického Slovenska, pretože na hnedú ani červenú totalitu sa nadviazať nedalo

Na snímke poslanec NR SR za stranu SaS Martin Klus

Vznik Československej republiky sa aj po sto rokoch dá hodnotiť ako jeden z najdôležitejších momentov slovenského národa. Uviedol to pri príležitosti 100. výročia vzniku samostatnej Československej republiky poslanec Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus s tým, že z hľadiska zachovania našej identity to bol možno až rozhodujúci moment. „Ak by totiž Československá republika nevznikla a územie Slovenska zostalo súčasťou Uhorska, dá sa predpokladať, že by počty občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti kopírovali smutnú realitu 20. storočia z územia Maďarska. Iste, jej existencia nebola dokonalá a sprevádzali ju aj problémy. Za jeden z najvážnejších možno považovať nedodržanie zásad Pittsburskej dohody týkajúce sa Slovenska a presadenie idey ´čechoslovakizmu´ a tzv. ´pražskej centralizácie´,“ uviedol Klus.
Podľa neho sa síce dá pochopiť, že v novovzniknutej republike, kde druhým najväčším národom neboli Slováci, ale Nemci, dávali tieto idey istú logiku, každopádne národnostné napätie, ktoré sa tým vyvolalo, nakoniec bolo jednou z príčin jej zániku. „Bola to historická chyba. Tá sa navyše opakovala aj v roku 1945 a neskôr nezvládnutou federalizáciou v roku 1968. Takisto rozpad Česko-Slovenska, o ktorom rozhodli politici, a nie občania v referende, ktoré sa podľa ústavy malo konať, nebol práve ideálny koniec jej existencie. Na druhej strane mierový rozchod, ktorý po 25 rokoch priniesol lepšie vzťahy medzi národmi ako kedykoľvek predtým, je niečo, čo nám môže závidieť celý svet,“ vyhlásil.
Podľa poslanca za SaS Petra Osuského dve dekády rozvoja našej vlasti ako súčasti demokratického štátu položili základy dnešného demokratického Slovenska, pretože na hnedú ani červenú totalitu sa nadviazať nedalo. „Obe nás však v mnohom neblaho sformovali a zápas s ich dedičstvom bude dlhý. A, rovnako ako pred storočím, to nie je zápas, v ktorom sa angažuje väčšina. Za vznik demokratického Československa, proti fašizmu i proti komunizmu bojovala vždy menšina, tí, ktorým to nebolo ´jedno´. Tí boli ´soľou našej zeme´. Tí ostatní sa prispôsobili a nezriedka prosperovali za Uhorska, za gardistov i komunistov, za Mečiara. S nimi slušné Slovensko, hodné odkazu ´otcov´ zakladateľov, nevybojujeme. Je to na nás,“ vyhlásil Osuský.
Zároveň uviedol, že vznik Československej republiky bol dôsledkom víťazstva demokratických síl, na strane ktorých bojovali a umierali naši – českí a slovenskí – legionári. „Bol to aj výsledok neúnavnej, roky trvajúcej práce Masaryka, Štefánika, Beneša, ale aj Osuského či Rašína. Znamenal záchranu Slovákov pred zánikom, v lepšom prípade pred perspektívou folklórneho reliktu, a ich vykročenie do modernej doby. Treba mať na pamäti, že naši predkovia, ani martinskí deklaranti, by toto národné vzkriesenie z vlastných síl nezvládli a zvládnuť nemohli,“ dodal.
Založenie Československej republiky vyhlásili predstavitelia českého politického života,spolu so zástupcom Slovákov Vavrom Šrobárom v Prahe 28. októbra 1918. Ďalší slovenskí predstavitelia sa k nim pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918.
 
Príspevok SaS: Vznik ČSR sa aj po sto rokoch dá hodnotiť ako najdôležitejší moment slovenského národa, myslí si Klus zobrazený najskôr Hlavné správy.