„Keď sa pozriete po celej futbalovej Európe, Južná Amerika je jediný kontinent, ktorý stále dokáže ponúknuť svetu kvalitných útočníkov. Takže sa musíme pýtať samých seba – čo musíme spraviť v našich akadémiách, aby sme opäť aj my dokázali produkovať svetových útočníkov? Keď sa pozriete na Anglicko zo 60. a 70. rokov, dokonca aj ja keď som prišiel v roku 1996, v každom klube sa nachádzal jeden kanonier, a to myslím skutočného kanoniera. Teraz ich máme menej. V Nemecku sa vybrali na majstrovstvá sveta vpredu s Klosem. A ten mal vtedy 35 rokov. Pouličný futbal už u nás takmer neexistuje. Keď hráte na ulici a máte 10 rokov, hráte proti chalanom, ktorí sú o niekoľko rokov starší ako vy, musíte sa pred nimi ukázať, že na to máte, musíte bojovať, vyhrávať lopty, ktoré sa zdajú byť už stratené. Rozviniete tak hlavne svoje individuálne schopnosti, ale aj bojovnosť. A to dnešným útočníkom chýba.“

Na úvod som sa rozhodol použiť výrok od trénerského velikána futbalu, akým Arsene Wenger bez pochýb je. Hoci sa jeho slová v niektorých momentoch zdajú prehnané, treba ale uznať, že Južná Amerika to s útočníkmi vie a mnohí hráči z krajín tohto kontinentu začínali na ulici či pláži a až neskôr prerazili. A podobný prípad je aj 19-ročná brazílska hviezdička Gabriel Jesus, do ktorého vkladá Manchester City obrovské nádeje. Veď tento šikovný útočník je najväčším brazílskym talentom a nasledujúce majstrovstvá sveta by tak mohli kanárici konečne poskladať tím, ktorý nás bude baviť futbalom.

Keď Manchester City v roku 2012 vyhrali anglický ligový titul, Gabriel Jesus v tom čase hrával várzea, čo je vlastne futbal hrajúci sa na nekvalitných ihriskách plných hliny, kde vám teda lopta neustále odskakuje. Od toho momentu však prešli štyri roky a Gabriel Jesus zaznamenal progres, ktorý naozaj stojí za to. Z nenápadného street futbalistu sa cez brazílsky Plameiras dostal až do Manchestru City, kde si ho fanúšikovia už v prvých zápasoch zamilovali. Podobne ako mnohé ďalšie brazílske hviezdy, aj on sa narodil v chudobnej rodine a detstvo strávil vo favele, tvrdom a nekompromisnom slume pri Sao Paule. Gabriel Jesus má troch súrodencov, z ktorých je práve on najmladší a ako sám hovorí, najväčší vplyv na neho mala mama Vera Lucia a aj doteraz to stále platí. Ak ste si náhodou všimli jeho zvláštnu oslavu gólov, kedy sa tvári, že telefonuje, tak ide vlastne o symboliku toho, aký blízky kontakt má stále so svojou mamou. Okrem toho má aj tetovanie mladého chlapca držiaceho futbalovú loptu vo favele s nápisom Jardim Peri (názov miesta, kde vyrastal) – čiže stále má vo svojom srdci nielen rodinu, ale aj svoj bývalý domov. 

Narozdiel od mnohých európskych mladých hráčov si ho v mladosti nevyhliadol žiadny svetový klub, keďže bol neznámym chalanom, no ako sa stále ukazuje, mnohé najväčšie talenty nedokážu naplniť svoj potenciál a v akadémii slávneho klubu sa len zahrabú. Pouličnému futbalu tak môže teraz Gabriel Jesus ďakovať, keďže vďaka nemu sa naučil veci, ktoré sa na bežnom tréningu nenaučíte. Na ulici totiž musíte ukázať proti starším chalanom, že na to máte a musíte neustále sa snažiť niečo vymyslieť, aby ste sa cez nich dostali. A práve tento rýchly moment prekvapenia a nekompromisnosť by mali zdobiť jeho kariéru. Pred ním písali podobné príbehy hráči ako Ronaldo, Ronaldinho či Neymar, ktorých zdobí/zdobila vlastnosť behom sekundy niečo rýchlo vymyslieť a svojimi trikmi si vedeli získať na svoju stranu fanúšikov. Lebo aj o tom futbal je – o radosti z hry.

Futbal vo favele bol mimoriadne náročný a ani tvrdosť Premier League sa nechytá. Ako povedal samotný hráč v rozhovore pre FIFA, do súbojov sa často chodilo s úmyslom zlomiť nohu. Jesus taktiež priznal, že denne hral aj tri/štyri zápasy, do futbalu bol jednoducho zbláznený. Nevedel ho dostať z mysle a často už ani nevládal chodiť, no stále chcel hrať a hrať. „Nemôžem sa sústrediť na nič iné. Vôbec ma nezaujíma chodiť na party s kamarátmi, pre mňa je všetko o tréningu a futbale. Dokonca keď prídem domov, tak sa všetko točí okolo neho. Asi som posadnutý.“ A možno aj to je podľa môjho názoru dôvod, prečo sú juhoamerickí hráči takí technicky vyspelí. Kým u nás sa kladie dôraz neustále na kondíciu a podobne, deti v juhoamerických krajinách sa neustále hrajú s loptou, aby sa naučili tento šport milovať. Zatiaľ čo my sme ako deti frfľali pri každom behaní okolo Kuchajdy, deti rovnakého veku v Južnej Amerike práve hrali futbal oproti starším chalanom a naučili sa milovať šport, ktorý ich neskôr uživil.

Postupne sa Gabriel Jesus dostal až do amatérskeho klubu Associação Atlética Anhanguera, kde strelil v 48 zápasoch 54 gólov a bolo jasné, že Brazília má opäť nesmierny talent. Bolo treba len dúfať, že naozaj naplní svoj potenciál. V roku 2013 prichádza prestup do klubu Palmeiras a brazílsky útočník si takmer okamžite podmanil najvyššiu súťaž. Tento klub navyše čakal dlhé roky na vysnený ligový titul a práve Gabriel Jesus, ktorý bol ešte stále kvázi len dieťa, mal túto sériu neúspechov ukončiť. Obrovské očakávania, no tie sa vážne naplnili. V juniorke strieľal jeden gól za druhým a fanúšikovia klubu začali navštevovať zápasy juniorky. A to len kvôli nemu. Až tak tomuto zázračnému chlapcovi verili. V klubovej akadémii napokon strelil 37 gólov v 27 zápasoch, a to bolo v roku 2014. Nečudo teda, že bol povolaný do seniorského tímu, a to v čase, keď mal len 17 rokov. 7. marca 2015 sa Gabriel Jesus konečne dočkal, pripísal si svoj seniorský debut, keď na ihrisko prišiel v 73. minúte. Prvý gól potom prišiel 15. júla, no stále čakal na to, kým sa stane stabilným členom základnej zostavy, keďže tréner to nechcel zbytočne urýchliť, aby svojmu hráčovi neuškodil. Zlomovým sa stal pravdepodobne jeho gól proti Cruzeiru, kedy ukázal svoju technickú vyspelosť v tak mladom veku.

Po účasti na majstrovstvách sveta do 20 rokov v roku 2015 bol už stabilným členom základnej zostavy, Palmeiras s ním vyhrali Copa de Brasil, čo bol pre Jesusa prvý významnejší úspech, navyše bol po sezóne vyhlásený za najlepšieho mladého hráča ligy. Debutová sezóna teda vôbec nedopadla zle, no jeho progres zďaleka neskončil. Druhá sezóna v profesionálom futbale, tri góly na olympiáde, kde Brazília vyhrala svoje historicky prvé zlato, povolanie do seniorského tímu Brazílie, kde dostal číslo 9 a skóroval okamžite 5 gólov, čím sa stal najlepším brazílskym strelcom v roku 2016, s Palmeiras vyhral titul po dlhých 22 rokoch, v drese Palmeiras dal 12 gólov a pridal 5 asistencií, vďaka čomu sa ešte ako tínedžer stal najlepším hráčom celej súťaže a navyše v lete 2016 mu zavolal samotný Pep Guardiola, aby ho presvedčil k prestupu do Manchestru City, čo sa aj stalo. Hoci prestup sa spečatil v lete, Gabriel Jesus však trval na tom, že k nemu príde až v zime, keďže brazílska liga má iný harmonogram a on chcel pomôcť Palmeiras k zisku ligového titulu, čo sa mu aj podarilo. Teraz je Gabriel Jesus už v City a vyzerá to tak, že tento chalan sa nezastaví. Po troch zápasoch má totiž na konte už tri góly a jednu asistenciu, a to sa k tímu pridal uprostred sezóny. A Pep Guardiola sa vyjadril, že mu dôveruje a nemá dôvod ho dať preč zo základu, keďže sa mu za dôveru zatiaľ stále odvďačil. Sme teda zvedaví, ako bude príbeh Gabriela Jesusa pokračovať, no veríme, že bude naďalej napredovať a bude nás baviť svojím futbalom.

„I like to define myself as a fighter on the pitch, I like to be aggressive, trying to go forward. Since my early days I’ve been used to playing with older boys and strong defenders. I’m not scared of tough tacklers. I want to win – I’ll fight to make sure we do.“