Moskva 22. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Emrah Gurel)

Ruský prezident Vladimir Putin vzdal poslednú poctu zavraždenému ruskému veľvyslancovi v Turecku Andrejovi Karlovovi

Putin sa zúčastnil na smútočnom obrade v budove ministerstva zahraničných vecí, kde položil ruže k rakve. Taktiež vyjadril úprimnú sústrasť rodine zosnulého – jeho matke, vdove, synovi a sestre.

Ilustračné fotoIlustračné foto

S Karlovom sa prišli rozlúčiť aj premiér Dmitrij Medvedev, predsedníčka Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) Valentina Matvijenková, predseda Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Viačeslav Volodin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Kvety položil k rakve aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý sa s Karlovom poznal osobne a takisto pracoval na ruskom veľvyslanectve v Turecku.

Smútočný obrad sa uskutoční aj v moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa. Modlitby bude viesť patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.

Putin udelil v stredu 62-ročnému Andrejovi Karlovovi najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie za jeho “veľký prínos pri výkone zahraničnej politiky”.

Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej aj Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne zranený v pondelok, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.

Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš, ktorý po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.

K zodpovednosti za vraždu Karlova sa prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy donedávna ako Front an-Nusra.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že vyšetrovatelia odhalili evidentnú spojitosť medzi vrahom Karlova a hnutím exilového islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho od roku 1999 v Spojených štátoch.

Fethullah Gülen vraždu ruského veľvyslanca v Turecku odsúdil a odmietol obvinenia, že za útokom stálo jeho hnutie.