Bratislava 10. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Sociálni partneri sa dnes nezhodli na novele zákona o kolektívnom vyjednávaní a na financovaní základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ). Uviedol to na brífingu po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD). Zamestnávateľské zväzy a odbory nesúhlasia so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zase so spôsobom financovania škôl.

Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter

“Treba povedať, že vo väčšine bodov sa našla zhoda, ktoré boli bez pripomienok. Príslušné materiály boli posunuté ďalej, do legislatívneho konania alebo na rokovanie vlády. V dvoch prípadoch zhoda nebola dosiahnutá. V druhom prípade bola dohoda sociálnych partnerov, že bude záujem pokračovať v rokovaní, s ambíciou nájsť nejaký kompromis, ktorý by v značnej miere pokrýval požiadavky jednotlivých sociálnych partnerov,” priblížil Richter.

Jednomyseľne bol podľa neho podporený návrh zákona, ktorý rieši dôchodky tzv. starodôchodcov. “Máme záujem riešiť jeden z posledných problémov, ktorý vyplýva z novely zákona ohľadom dôchodkového poistenia,” podotkol Richter.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) podľa slov jej prvého viceprezidenta Ľuboša Sirotu víta všetky proreformné kroky v spoločnosti. “Dokument Národný program reforiem sme teda privítali,” povedal. Najväčšie starosti RÚZ spôsobuje materiál o kolektívnom vyjednávaní. “Toto je zákon, ktorý nás vyrušuje. Myslíme si, že už prvé prijatie tohto zákona nám spôsobovalo vrásky,” podčiarkol.

RÚZ podľa neho nemôže zákon podporiť, pretože “stále existuje absurdná situácia, že aj minimálny počet zamestnávateľov, ktorí reprezentuje v odvetví minimálny počet zamestnancov, vie na základe tohto zákona nastaviť v odvetví také pravidlá hry, ktoré platia pre všetkých”.

Odbory podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Moniky Uhlerovej v rámci pripomienkového konania vzniesli voči novele zákona o kolektívnom vyjednávaní niekoľko zásadných pripomienok. “Stále trváme na tom, aby reprezentatívna kolektívna zmluva tak, ako ju definuje aj táto novela zákona, bola aj tá, ktorá je uzatvorená pre odvetvie alebo jeho časť, pre ktoré nebola uzatvorená žiadna iná kolektívna zmluva. Dúfam, že tento týždeň dospejeme ku konsenzu,” doplnila Uhlerová.

Zákon o financovaní ZŠ a SŠ má podľa prvého podpredsedu ZMOS Jozefa Dvonča systémové nedostatky. “Z kompetenčného zákona mestá a obce nezriaďujú niektoré zriadenia, ako sú napríklad reedukačné a diagnostické centrá či liečebno výchovné sanatóriá, ktoré zriaďuje štát, ale financujeme ich my z daní z príjmov fyzických osôb.

Toto by sme chceli zo zákona odstrániť. Druhou vecou je financovanie neštátnych a cirkevných škôl, kde nám zo zákona pripadá povinnosť financovať ich do výšky 88 %. Tu je otázka, z akého základu vypočítavať tieto percentá,” zdôraznil. Tretím problémom v tomto zákone je podľa Dvonča cestovné žiakov spomínaných škôl.

“Našim konsenzuálnym stanoviskom vždy bolo, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozširovali na ďalších zamestnávateľov len so súhlasom oboch zmluvných partnerov, čiže zamestnávateľského zväzu a odborového zväzu tak, aby sa pozitíva, ktoré prináša rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, a to ochrana pred sociálnym dampingom, boli zvážené oboma zmluvnými stranami,” dodal Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.