Washington/Peking 24. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)
 
Obchodné vojny, ako je známe, sa vedú kvôli ochrane svojho výrobcu pred zahraničným konkurentom. Ale v terajšej vojne, ktorú zahájila Amerika proti Číne a Ukrajine, je všetko oveľa zložitejšie. USA strieľa i na svoje (spoločnosti a spojenecké krajiny), alebo minimálne obetuvávajú svojich, píše v úvode svojho komentára Dmitrij Kosyrev

Na snímke americký prezident Donald Trump (vľavo) a jeho čínsky partner Si Ťin-pching

Prvý a jednoduchý príklad sa týka už uvalených sankcií na Čínu, ktoré sú zamerané na vysoký technologický sektor jej ekonomiky.
Ktorý výrobok nakupuje Čína v zahraničí v hodnote skoro dvakrát vyššej než celý jej dovoz ropy? Sú to čipy. Zatiaľ ide len o zákaz dodávok čipov z USA pre jednu čínsku spoločnosť ZTE, ktorú obvinili z toho, že jej zamestnanci porušovali nejaké sankcie proti Iránu a Severnej Kórei. Obviniť ju mohli z čohokoľvek, dokonca z príliš horúceho počasia v Európe. Dnes nie je módne obvinenia dokladať faktami.
Otázka však spočíva v tom, koho to bude bolieť. Peking predsa Amerike odpovie (aj keď zatiaľ mlčí). Nejzrejmejšie je to, že Číňania u seba urobia niečo s predajom produkcie Apple. Keďže okolo 20 percent odbytu Apple pripadá práve Číne. Je to len jeden príklad.
V zahájenej vojne je vidieť, že hlavné problémy majú zatiaľ tí, ktorí tú vojnu zahájili. To znamená USA.
Má cenu vymenovať tých, ktorí sú proti tejto vojne:
Na začiatok zmienime Medzinárodný menový fond, ktorý bol mimochodom vždy nosnou konštrukciou toho sveta, ktorý sa USA samostatne pokúsili vybudovať po 2. svetovej vojne.
Podľa generálnej riaditeľky MMF Christine Lagardeovej, sa vo svete nazhromaždilo súkromných a korporátnych dlhov vo výške celkovo 164 biliónov dolárov. To nikdy nebolo. Dá sa to porovnať s desiatimi ročnými HDP USA a s ôsmimi štátnymi dlhmi rekordmana v tejto veci — tiež USA. Taká situácia — „všetci dlžia všetkým”- je dobrá pre prvý popud, ktorý môže vyvolať krach všetkých a akýchkoľvek finančných systémov. Kto najlepšie vydrží taký krach — Čína alebo USA — ťažká otázka. Ale strach majú všetci.
Kto je ešte proti vo vnútri USA samotných? Dnes máme čo dočinenia, keď už nie so vzburou amerického businessu, tak prinajmenšom s jeho rozkolom. Miliardár Michael Bloomberg (demokrat) sľúbil, že zastaví Trumpa s jeho čínskou avantýrou. Americká obchodná komora (tri milióny spoločností a korporácií, stranícka príslušnosť nie je) je tiež proti sankčnej vojne.
Ale vojna nie je čínsko-rusko-americká, je svetová. V podstate sa vedie proti všetkým, kto podniká s Čínou, Ruskom a ďalšími krajinami. To znamená za úplné prerozdelenie svetového ekonomického systému.
Prebehla skoro neuveriteľná správa. Trump požiadal asistentov, aby preskúmali možnosť návratu Ameriky do Transpacifického partnerstva.
To je senzačné. Prvá vec, ktorú urobil Trump hneď po presťahovaní sa do Bieleho domu, bolo zlikvidovanie všetkých dohôd predchádzajúcej administratívy ohľadom toho rýdzo amerického projektu. Jeho základ spočíva v tom, že 12 krajín pacifického regiónu odstraňuje prakticky všetky obchodné bariéry. Pritom Čína v tomto tíme nielenže nie je, ale zdôraznilo sa, že tam nepatrí. Všetko sa deje podľa pravidiel, ktoré diktujú USA. Takže zámer bol pôvodne protičínsky.
Prečo teda vznikli myšlienky, že tejto histórii je potrebné poskytnúť spätný chod? Nieto ešte sa teraz nedá vrátiť do TPP len tak. Ide o to, že partnerstvo už vôbec nie je. Tá vec je premenovaná na Všeobecný a progresívne TPP. Hlavná vec spočíva v tom, že úpravy pravidiel už prebehli, rokovania sú dokončené, kľúčoví účastníci projektu Japonsko a Austrália sa k tomu jasne vyjadrili. Nikto nebude zase vyjednávať s nespoľahlivým partnerom. USA, pokiaľ sa chcú vrátiť do projektu, môžu len kapitulovať a podpísať sa tam, kde im povedia, píše Kosyrev.
Kde je teda Trumpova logika? Japonskí analytici Japan Times ju vidia v tom, že sa Trump bojí vzbury svojich voličov. Ide o ľudí z periférnych štátov Ameriky, ktorým už uškodila táto obchodná vojna s Čínou, presnejšie neodvratné čínske odvetné opatrenia. Očakávajú sa voľby do amerického Kongresu, ktorej výsledky môžu zbaviť Republikánov parlamentnej väčšiny.
Existuje teória „riadeného chaosu”, podľa ktorej USA a ich satelity stále vytvárajú chaos v niektorých regiónoch sveta (nie je dôležité aké a ako), pretože v normálnej situácii nedokážu vnucovať svoj vplyv. Chaos napomáha mobilizovať verejnosť v týchto satelitoch, nemožno sa vzpamätať a zamyslieť sa nad tým, čo sa deje a ako toto všetko zastaviť.
Ale tu máme predsa hrozbu neriadeného chaosu. Je v neuskutočnenej veľmoci všetko naozaj tak zlé?
Tu sú dva možné závery.
Podľa Kosyreva Amerika prišla o rozum a chce sama seba zničiť…
… alebo pokiaľ veľa ľudí v USA považuje za prípustné takéto krajné opatrenia a idú do takýchto strát, tak to u nich naozaj vyzerá zle. To znamená, že sa bez radikálnej zmeny pravidiel a bez rozdrvenia dokonca časti svojej ekonomiky USA nezaobídu.
 
 

Príspevok Riadený chaos sa stal neriadeným. Prvé výsledky “vojny” Číny a USA zobrazený najskôr Hlavné správy.