Košice 30. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:Rastislav Trnka)

Vo funkcii predsedu VÚC sa chce inšpirovať skúsenými ľuďmi z rôznych oblastí. Odpolitizovanie školstva, pestovanie bioplodín, sfunkčnenie Integrovaného dopravného systému, či opravy ciest vo vlastnej réžii sú oblasti, ktorým sa chce v spolupráci s odborníkmi nezávislý kandidát na funkciu predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka venovať. V nadchádzajúcich voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) kandiduje s podporou politických strán OĽaNO, SaS, KDH, NOVA a Šanca.
Na snímke kandidát na funkciu predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu KSK?
Na funkciu predsedu KSK som sa rozhodol kandidovať, pretože som sa tohto roku oženil. Chcem si tu založiť rodinu, chcem tu vychovávať svoje deti a samozrejme, chcem pre nich všetko čo najlepšie a zároveň sa nemôžem dívať, ako kraj zatuchol, zaspal. Vidím, ako sa rodiny rozdeľujú, ako jednotliví členovia rodín odchádzajú do Bratislavy alebo do zahraničia a tento trend chcem zvrátiť.

Čo považujete sa vaše prednosti?
Myslím si, že mám dostatočne veľa energie na to, aby som rozhýbal náš kraj. Mám skúsenosti aj z komunálnej sféry, to znamená chcem využiť tieto skúsenosti a energiu, ktorú už mám, v spolupráci s mojím odborným tímom, ktorý som predstavil na tlačovej konferencii. Napríklad Jozefom Ondášom, ktorý založil T-Systems Slovakia, IT Valley a vytvoril tak priestor pre 11.000 pracovných miest, ktoré momentálne v Košiciach sú, alebo Jánom Šlinským, ktorý vynašiel agrokruhy – pestovanie bioplodín na kruhových políčkach. Ďalšou oblasťou je riešenie sociálne odkázaných, kde spolupracujem s Vladimírom Ledeckým, starostom Spišského Hrhova a podľa jeho vzoru zakladania obecných podnikov chcem, aby sa týmto spôsobom riešili sociálne odkázaní ľudia po celom kraji a pomohlo sa im tak integrovať do spoločnosti. No a v neposlednom rade je to aj spolupráca s Otom Žarnayom, s ktorým spolupracujeme na odpolitizovaní školstva a môžem povedať, že už dlhodobo, a chceme, aby stredné školy sa stali modernými a jednými z najkvalitnejších v rámci Slovenska. Taktiež je tu aj oblasť dopravy, v ktorej sa snažím o urýchlené alebo efektívne a kvalitné rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy.

Každý z kandidátov na post predsedu poukazuje vo svojom programe na určité priority. Ktoré zo svojho programu považujete za nosné a prečo?
Ako som už spomínal, je to určite oblasť zvyšovania zamestnanosti, teda vytvárania pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, tam napríklad komunikujem okrem môjho člena odborného tímu Jozefa Ondáša aj s ďalšími investormi zo zahraničia. Urobím všetko pre to, aby som vytvoril priestor pre tieto firmy, aby mohli umiestniť investície u nás, v našom kraji na východe a zvýšili tak zamestnanosť. Ďalšou oblasťou je riešenie sociálne odkázaných, ako som spomínal, podľa vzoru Vlada Ledeckého v rámci celého kraja. Je to veľký problém v mnohých obciach v našom kraji. Oblasť dopravy je tiež veľmi podstatná, kvalitnejšie cesty v našom kraji by opäť pomohli rozhýbať množstvo vecí, či už v oblasti turizmu, zamestnanosti a zvyšovania kvality života, čiže to sú také hlavné oblasti, v ktorých sa snažím rozhýbať náš kraj.

Čo považujete za najväčší problém v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí? V prípade, že uspejete vo voľbách, ako by ste ich riešili?
V oblasti školstva, ako som už spomínal, je potrebné odpolitizovať školstvo. To znamená, je treba uvoľniť ruky riaditeľom stredným škôl, aby mohli vykonávať kvalitne svoju prácu, zároveň je potrebné prehodnotiť a zrušiť niektoré nevýhodné a neefektívne zmluvy.
Čo sa týka sociálnej oblasti, ide o to, že dajú sa niektoré veci robiť efektívnejšie, napríklad zavedením vyhodnocovacieho systému jednotlivých sociálnych zariadení, pretože máme sociálne zariadenia, ktoré pomáhajú integrovať niektorých občanov na úrovni 30 percent a máme sociálne zariadenia, ktoré pomáhajú integrovať občanov na 90 percent. Pritom do všetkých zariadení idú rovnako veľké finančné prostriedky. Máme tu aj, samozrejme, nevyužité príležitosti, ako je rozvoj striebornej ekonomiky Je to trend už aj v zahraničí, v západnej Európe.
Čo sa týka zdravotníctva, keď to mám tak povedať, karty sú do veľkej miery rozdané. To znamená, predchádzajúce vedenie alebo ešte stále súčasné vedenie kraja prenajalo štyri regionálne nemocnice súkromnej spoločnosti Svet zdravia. To je skupina Penta. Súčasné vedenie kraja v spolupráci s väčšinou v zastupiteľstve umožňuje tejto spoločnosti znižovať príjem z prenájmu, ktorý by mala platiť vyššiemu územnému celku. To je priestor na zvýšenie príjmu kraja. Sú tam samozrejme aj také momenty, ako rekonštrukcie polikliník, ktoré by sa momentálne mali realizovať prostredníctvom eurofondov, avšak dajú sa realizovať aj z energetických úspor. V neposlednom rade tu máme aj také momenty, ako je umiestňovanie jednotlivých lekárov v mikroregiónoch. Myslím si, že dá sa to robiť systémovejšie, efektívnejšie, aby lekári boli bližšie pri ľuďoch. Taktiež, čo sa týka zdravotníctva, sú tu aj projekty, ktoré boli predložené v minulosti, či už na Košický samosprávny kraj, alebo mesto Košice, boli dlhodobo udržateľné a verejnú kasu by nestáli nič, avšak zo záhadných dôvodov neboli podporené. Napríklad, čo sa týka komatózneho centra, aj s postkomatickou starostlivosťou. Je to projekt, ktorý sa vie veľmi rýchlo zrealizovať, ak Košický samosprávny kraj dá “zelenú” na tento projekt a nejaký súkromný investor by vedel zafinancovať vybudovanie takéhoto centra. Sú tu aj ďalšie centrá, napríklad čo sa týka starostlivosti o zdravotne postihnuté deti.

Ako by ste chceli prispieť k zníženiu nezamestnanosti, ktorá je jedným z problémov Košického kraja?
Ako som spomínal, spolupracujem okrem Jozefa Ondáša aj s Jánom Šlinským. Ide o projekt takzvaných agrokruhov. Je to pestovanie bioplodín na kruhových políčkach patentovanou technológiou. S Jánom Šlinským som sa dohodol, že v prípade môjho zvolenia poskytne túto technológiu bezplatne a prostredníctvom stredných škôl budeme jednak školiť ľudí v našom kraji, aby si mohli pestovať takéto bioplodiny pre seba a zároveň nadprodukciu predávať pre iných obyvateľov prostredníctvom distribučných kanálov, ktoré máme pripravené. Prostredníctvom jednej takej technológie, jedného takého otočného ramena si vie človek vypestovať 30- až 35-násobok ročnej produkcie biozeleniny a iných plodín. Je tu ešte oblasť IT technológií. Zameral som sa na túto oblasť hlavne z dôvodu, že IT firmy nepotrebujú do takej miery dopravnú infraštruktúru, ktorú momentálne máme vo veľmi zlom stave. Tieto firmy potrebujú vytvoriť priestor tak, ako ho pre T-Systems Slovakia vytvoril Jozef Ondáš pred niekoľkými rokmi. Mám ambíciu rozhýbať spoluprácu medzi sektormi v rámci nášho kraja so sektorom IT technológií. Myslím si, že vieme týmto spôsobom pritiahnuť do nášho kraja veľa pracovných pozícií.

Ako by ste chceli využívať eurofondy a čo by ste chceli zmeniť v oblasti cezhraničnej spolupráce?
Myslím, že za posledné roky ako poslanec krajského zastupiteľstva KSK som sa spolupodieľal a zároveň hlasoval za veľa projektov, čo sa týka cezhraničnej spolupráce. Komunikoval som s rôznymi ľuďmi z Bruselu a zároveň aj profesijne spolupracujem s inštitúciami, ktoré pripravujú a predkladajú projekty priamo do Bruselu. To znamená, nejde to z grantovej schémy SR. Projekty predkladané do Bruselu musia mať oveľa vyššiu kvalitu ako projekty predkladané na slovenské ministerstvá a zároveň je tam oveľa menší priestor na isté, povedal by som, “všimné” a to hovorím veľmi slušne a diplomaticky. Urobím všetko pre to, aby sme rozhýbali aj tento regionálny rozvoj prostredníctvom všetkých možností, ktoré sú dostupné, ale momentálne sa nevyužívajú. Podľa vzoru Vlada Ledeckého by som si vedel predstaviť, že by sa zakladali obecné podniky v jednotlivých obciach a krajoch, kde by sociálne odkázaní mohli pracovať. Viem si predstaviť, že keď rozhýbeme oblasť turizmu, napríklad na Zemplíne, Vihorlate, Tokaji, v Slovenskom krase, na Gemeri, Spiši, v Slovenskom raji, tak rozhýbeme týmto spôsobom aj zamestnanosť.

Doprava je jednou z oblastí, ktorým sa KSK venuje. V čom vidíte najväčší problém a ako by ste ho chceli riešiť?
Sú to dva hlavné problémy, prvým je nedobudovaná infraštruktúra, čo sa týka diaľnic a rýchlostných ciest. Je potrebné ísť do Bratislavy za ministrom dopravy a financií a nielen sa s nimi stretnúť, ale im aj predložiť plán, akým spôsobom sa dá urýchliť výstavba týchto diaľnic a rýchlostných ciest, hlavne čo sa týka znižovania cien výstavby jednotlivých diaľničných úsekov. Ako najväčší problém vnímam pri budovaní diaľnic a rýchlostných ciest to, že sa stavajú veľmi predražene. Myslím si, že sú slovenské lokálne firmy, aj firmy z východu, ktoré vedia stavať tieto diaľnice lacnejšie za rovnakej kvality. Druhou oblasťou sú cesty druhej a tretej triedy, ktoré patria priamo pod správu KSK a tam sú dva momenty. Nezadávať externým firmám zákazky takého charakteru, ktoré vedia realizovať aj zamestnanci Správy ciest KSK. Druhým momentom je rekonštruovať cesty inou technológiou – technológiou suchého asfaltu – všade tam, kde je to možné. Je to technológia rovnako finančne nákladná ako klasický asfalt, avšak záruky sú päťročné, pričom pri klasickom asfalte sú záruky jednoročné. Treba tiež spustiť Integrovaný dopravný systém, ktorý momentálne nefunguje. Ide o integrátora dopravy – mal by monitorovať to, kde je najpotrebnejšie, aby sa realizovali linky, respektíve v akej frekvencii jazdili jednotlivé autobusy, vlaky, a na to aby boli napojené ďalšie časti dopravy. Integrovaný dopravný systém súvisí, samozrejme, aj so záchytnými parkoviskami po obvode Košíc. Budem tlačiť na to, aby sa tieto záchytné parkoviská vybudovali, boli napojené na hromadnú dopravu, či už v rámci mesta, alebo diaľkových liniek, a tak sa znížil počet automobilov v meste.