Viedeň 27. februára 2017 (HSP/KAP/Foto:Pixabay)

Rakúsko má akútny problém s „politickým islamom“ a to nielen od prvej vlny utečencov. Konštatoval to generálny sekretár Izraelitického kultového spoločenstva (IKG) vo Viedni, Raimund Fastenbauer, v interview v aktuálnom vydaní časopisu „Academia“.

Ilustračné foto

„Politický islam je pre nás problémom – myslí sa tým islam blízkovýchodného razenia, ktorý je skrz naskrz antisemitský a netolerantný voči inovercom, aj voči kresťanstvu. Tento charakter islamu sa už pred rokmi v Rakúsku zahniezdil,“ povedal Fastenbauer a poukázal na Moslimské bratstvo a tureckú organizáciu Mili Görüs. Aj v tureckom spoločenstve v Rakúsku je antisemitizmus „silne vyvinutý“.

„Citeľná je táto zmenená všeobecná klíma teraz už zreteľne,“ zdôraznil sekretár – napríklad  keď sa ortodoxný žid pohybuje istými viedenskými štvrťami. „Tu sa môže rozhodne stať, že do neho budú tvrdšie dobiedzať. V minulosti chuligáni, či neonacisti, dnes silnejšie aj moslimovia. Nijaký problém však nemáme s liberálnym islamom či alevitmi,“ zdôraznil  Fastenbauer. Príslušne kriticky vidí Fastenbauer aj postoj štátu voči politickému islamu: Tento problém sa „veľmi dlho zanedbával spočiatku z nepochopenia, potom z taktických straníckych dôvodov“. „Medzitým sa však zodpovední na strane štátu pomaly prebúdzajú.“

Kritiku vyslovil sekretár v tejto súvislosti aj k istej naivite kresťanov vzhľadom na utečencov prichádzajúcich do Rakúska. Nesmie sa popierať, že je problém s prisťahovalectvom práve z tých krajín, kde moslimovia „už s materským mliekom (…) dostávali nenávisť k židom v rodinách a školách“. To musia aj kresťania jasnejšie vidieť: „Nemali by sme byť ľahkoverní a niekedy sa divím, ako málo protestu počujem, keď ide o osud prenasledovaných kresťanov v Sýrii, Iráne či Iraku.“ Dôvody toho vidí sekretár o. i. v kresťanskom postoji, ktorý je príliš „pripravený na konsenzus a ‘zmäkčilý’“, ak ide napríklad o medzináboženský dialóg a prípadnú kritiku partnera.

Pre budúcnosť je ústrednou úlohou rozsiahla integrácia utečencov a prisťahovalcov, ktorá musí obsahovať aj prijatie rakúskych hodnôt.  „Tu platí rakúske právo, nie šaría.“ V židovstve je napríklad zásadný princíp, že treba vždy dodržiavať zákony štátu – „nezávisle od toho, aké predpisy udáva náboženstvo“. Konkrétne potrebné sú iniciatívy, ktoré prisťahovalcom vysvetlia rakúske dejiny a ukážu, kam môže viesť fanatizmus a štvanie.

Kultové spoločenstvo zažilo v minulosti takýto namáhavý integračný proces napríklad so židovskými prisťahovalcami zo stredoázijských republík bývalého Sovietskeho zväzu. Nechali im ich pravidlá a zvyky, ale masívne sa sústredili na jazykové znalosti, takže teraz v druhej, tretej generácii sa nemčina stala ich materinským jazykom.

Nakoniec poukázal sekretár na akútny demografický problém spoločenstva: mládež chodí na štúdium do zahraničia – napríklad do Izraela a často sa potom nevracia naspäť do Rakúska. „Títo mladí ľudia potom u nás chýbajú.“ Preto si IKG želá „organizovanú prisťahovaleckú politiku dobre vzdelaných odborníkov“ napríklad zo židovského spoločenstva na Ukrajine alebo v Rusku. Toto úsilie však doteraz zlyhávalo. „Súčasne musíme hľadieť na to, ako desaťtisíce ľudí bez akejkoľvek kvalifikácie pod titulom utečenecká vlna prúdia do našej krajiny. To nám dáva dôvod zamyslieť sa.“