Bratislava 1. februára 2018 (HSP)

Narodil sa 3. decembra 1921 v Uníne na Záhorí. Otec Ľudovít a matka Zuzana, rodená Vaňková. Už na ľudovej škole v rodisku ho bolo možné charakterizovať ako usilovného a disciplinovaného žiaka s mnohými dobrými vlastnosťami, ktoré boli úzko späté s dôslednou náboženskou výchovou v rodine. Na odporúčanie jeho učiteľov, najmä riaditeľa Alexandra Flamíka pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici, kde  vychodil 5 tried gymnázia.  
Ján Sprušanský

30. júla 1938 vstúpil v Ružomberku do jezuitského noviciátu a pokračoval v štúdiu na tamojšom gymnázium, kde aj zmaturoval. Filozofiu študoval v Piešťanoch a v Trnave, teológiu v Enghienu v Belgicku, kde bol aj 24. júla 1949 vysvätený za kňaza. Po ukončení doplňujúcich štúdií v Paríži a Gronóbli, v Belgicku absolvoval aj tretiu probáciu, začal pôsobiť v jezuitských ústavoch vo Francúzsku. V novembri 1952 prišiel do Kanady ako jeden z prvých troch jezuitov s pátrami Jozefom Kováčom a Jánom Žabkom, ktorí tam prišli konať duchovnú službu Slovákom, keďže pre prenasledovanie rehoľníkov sa nemohli vrátiť po ukončení štúdií na Slovensko. Toto dielo,  s ktorým sa v plánoch rehole nerátalo, poskytlo duchovné a sociálne služby mnohým Slovákom v ďalekom zámorí a vytvorilo pozoruhodné kultúrne dielo, ktoré sa stalo súčasťou slovenských kultúrnych dejín. Pôsobili v Guelphe a pracovali medzi Slovákmi v južnom Ontáriu, medzi ktorých organizovali misijné cesty. Koncom r. 1953 odišiel do západnej Kanady, kde organizoval bohoslužby pre Slovákov žijúcich vo Vancouveri a okolí.
V r. 1954 konal pastoračnú službu najmä medzi Slovákmi v západnej Kanade – Britskej Kolumbii a Alberte. V roku 1957 vážne ochorel a bol nútený prejsť do misijného domu slovenských jezuitov v Galte, Ontario, v Hamiltonskej diecéze, ktoré bolo neskôr premenované na Cambridge. Po ročnom zotavení sa vrátil do západnej Kanady, kde pôsobil v rokoch 1958 -1964. Strediskom jeho práce bolo mesto Calgary a široké okolie. R. 1965 znovaodišiel do Galtu na liečebný pobyt, kde ho vymenovali za hospodárskeho správcu a pritom vykonával viaceré apoštolské práce. V r. 1966 odišiel na dvojročné liečenie do Európy, do Viedne a Innsbrucku. V tomto období dvakrát navštívil aj svoju rodnú obec. Po návrate pokračoval v misionárskej práci. K jeho obľube napomáhala i jeho mimoriadna muzikálnosť, ktorú pestoval počas celého života, venoval sa chrámovému zboru ako spevák, zbormajster alebo dirigent.
Komponoval chrámovú hudbu, hral na organe. Ako iní jezuiti aj on ovládal cudzie jazyky. S francúzštinou, nemčinou, latinčinou a neskôr s gréčtinou začínal na gymnáziu, s príchodom do Kanady, do anglofónnej oblasti sa musel adaptovať na angličtinu. Slovákom rád vysluhoval sviatosti v materinskom jazyku. V roku 1973 ho vymenovali za administrátora Misijného domu v Cambridge a redaktora bulletinu Deň Pána. V sedemdesiatych rokoch bol zástupcom šéfredaktora mesačníka Posol, ktorý redigovali v misijnom dome. Za prvoradé pokladali postarať sa o duchovné dobro rodákov. Povzbudiť ich vo viere a tým, ktorí ju nemali znovu ju dať. Popri duchovnej činnosti sa jezuiti venovali aj národnej a kultúrnej činnosti, veľa síl venovali na podporu národného povedomia a zachovania slovenského jazyka. V roku 1976 sa stal správcom slovenskej farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Sarnii, Ontario. v r. 1980 bol operovaný na rakovinu žalúdka. Príspevky o svojej misionárskej činnosti posielal do ročenky Slovenskí jezuiti v Kanade. Trpezlivo znášal príkoria nevyliečiteľnej choroby.  Zomrel Cambridge, Ont., Kanada 13. marca 1982. Počas celého života sa zaujímal o dianie v rodnej obci. Za svojho života nemal nepriateľov, vedel vychádzať s každým, s mladými i starými, s jednoduchými i učenými. Z lásky k blížnemu vychádzala aj úprimná láska k národu. Pri každej vhodnej príležitosti povzbudzoval krajanov, aby aj v tvrdých emigrantských podmienkach nezabúdali na pôvodnú vlasť, z ktorej vyšli.
Ľudovít Košík