Prieskum: Čoraz viac Slovákov nechce susediť s moslimom či zahraničným robotníkom

Bratislava 18. decembra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Slováci čoraz častejšie označujú ľudí inej rasy, národnosti či vierovyznania za neželaných susedov. Vyplýva to z tohtoročného reprezentatívneho prieskumu európskych hodnôt EVS 2017, ktorý sa opakuje v deväťročných cykloch.
Na snímke doktorantka Marianna Mrva

Róm je neželaným susedom pre 62 percent opýtaných respondentov, prisťahovalci či zahraniční robotníci pre 43 percent ľudí, Moslimovia pre 54 percent a homosexuáli pre 37 percent opýtaných, informovali v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave vedci zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
V roku 2008 boli pritom tieto percentá výrazne nižšie. Napríklad Moslimov nechcelo za susedov 21 percent opýtaných a prisťahovalcov či zahraničných robotníkov 16 percent. “Môže za to antiprisťahovalecká rétorika väčšiny súčasných politikov,” povedala Marianna Mrva zo SAV. Ľudia majú podľa nej strach z neznámeho a súčasné nastavenie politickej klímy podľa nej tieto pocity prehlbuje.
Pomerne veľký odstup si od ľudí inej rasy či Moslimov držia ľudia na západnom Slovensku – osobitne v Bratislavskom kraji (41 percent), tí v obciach do 1000 obyvateľov a respondenti starší ako 65 rokov. “Najnižší podiel bol v Nitrianskom kraji (15 percent),” povedala Mrva. Rozdiely v názoroch podľa vzdelania či rodu sú podľa nej zanedbateľné.
Zahraničných robotníkov a prisťahovalcov nechcú za susedov najmä ľudia z Bratislavského kraja (65 percent opýtaných). Najmenej negatívne postoje v tejto veci majú ľudia v Nitrianskom a Prešovskom kraji (31 percent a 30 percent). “V tomto názore takisto nie sú rozdiely podľa vzdelania či pohlavia, respondenti nad 65 rokov (52 percent) a neveriaci (52 percent) však označovali túto kategóriu za neželaných susedov významne častejšie,” uviedla Mrva.
Najnižší podiel respondentov neželajúcich si za susedov Rómov bol v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji (51 percent a 49 percent) medzi ľuďmi so základným vzdelaním (43 percent). Ostatné stupne vzdelania sa neodchyľujú od priemeru. K susedstvu homosexuálov sa odmietavo v najmenšej miere stavajú opäť obyvatelia Banskobystrického kraja (24 percent) a vysokoškolsky vzdelaní respondenti (29 percent).
“Pomerne nízke percentá” v Banskobystrickom kraji si podľa vedcov zo SAV ešte zaslúžia diskusiu vzhľadom na to, “že bývalý župan kraja razil nepriateľskú rétoriku”. Sú však názoru, že práve priama konfrontácia ľudí v kraji s takýmto štýlom komunikácie im otvorila oči a stali sa jej odporcami, čiže začali prejavovať vyššiu mieru tolerancie.
Slováci podľa vedcov prejavujú vysokú mieru konsenzu v náhľade na uprednostňovanie našincov pred prisťahovalcami, keď je nedostatok pracovných príležitostí. “Úplne s tým súhlasilo 57 percent opýtaných respondentov. Štatisticky významne vysoký podiel úplného súhlasu s týmto tvrdením bol v Bratislavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji (73, 71 a 77 percent), medzi obyvateľmi najväčších miest (73 percent),” dodala Mrva.
Prieskum realizovali vedci na vzorke 1435 respondentov v dňoch 27.9. až 30.11.2017 v spolupráci s agentúrou Kantar TNS. Výskum európskych hodnôt je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe, na Slovensku sa robí od roku 1991.

ZDROJ >>

Komentujte :)