Binghampton 19. decembra 2017 (HSP/Foto: TASR- Lukáš Grinaj)

Ľudská pamäť sa vyvinula tak, aby si ľudia lepšie spomenuli na udalosti súvisiace s prežitím a s  výchovou svojich potomkov, tvrdí nová štúdia vedcov z Binghamtonskej univerzity publikovaná v odbornom časopise Journal of Experimental Psychology: Learning, Cognition and Memory
Ilustračné foto

“Naša schopnosť premýšľať a zapamätať si informácie pochádza z našich nervových systémov. Keďže naše nervové systémy sú výsledkom vývoja a skúseností z minulosti, možno rozumne očakávať, že to, ako dobre si pamätať informácie dnes, je ovplyvnené prirodzeným výberom, ktorý sa medzi našimi predkami už dávno vyskytol,” povedal Ralph Miller, profesor psychológie z Binghamtonskej univerzity.
Miller spolu so študentmi Benom Seitzom a Codym Polackom opakovali predchádzajúci nedokončený experiment tým, že dobrovoľníkom dali hodnotiť význam slov (napr. jablko, lopta, kameň, palica) v súvislosti s možnosťou prežitia na starých trávnatých oblastiach Afriky a potom testovali, aby zistili, na ktoré slová si vedeli spomenúť.
Zistilo sa, že dobrovoľníci si spomenuli na viac takých slov, ktoré súviseli s prežitím, a tiež si spomenuli skôr na slová súvisiace síce s výchovou detí, ale nie s hľadaním partnera, a to napriek obom činnostiam súvisiacim s evolučným úspechom. Miller to vysvetľuje tým, že naši prehistorickí predkovia si neuvedomovali, že partnerský vzťah vedie k rodeniu detí, lebo ich myslenie ešte nemohlo zachytiť pochopenie dlhšieho obdobia, akým deväť  mesiacov pre nich bolo.
Výskum tiež podľa neho dokazuje, že naše gény nielen ovplyvňujú našu anatómiu a fyziológiu, ale aj spôsoby, ako myslíme: “Tieto zistenia svedčia o pozoruhodnom vplyve, že konkrétne situácie pred tisíckami rokov, situácie, o ktorých nemáme žiadnu vedomú pamäť, majú dnes vplyv na fungovanie nášho mozgu. Je zrejmé, že špecifické fungovanie nášho mozgu, rovnako ako naša výška a farba vlasov, je silne ovplyvnená génmi, ktoré boli vybrané medzi našimi predkami.”
Miller a ostatní vedci sa domnievajú, že súčasné myslenie človeka výrazne súvisí s jeho evolučným vývojom, a plánuje tak ďalej skúmať vzťah s tým, akým slovám prisudzujeme najväčšiu dôležitosť.