Bratislava 29. novembra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Ak poslanci Národnej rady (NR) SR nezmenia svoj postoj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca tohto roka, predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) to spojí s hlasovaním o dôvere vlády. Premiér to uviedol v reakcii na to, že poslanci odmietli riešiť zmrazenie platov v skrátenom konaní.
Na snímke predseda vlády SR Robert Fico

“S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie NR SR, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer 1000 eur za absolútne neprípustné,” odkázal Fico. Preto očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. “V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom,” dodal premiér.
Poslanci v utorok (28.11.) nepodporili návrh vlády, aby sa o zmrazení platov rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Za daných okolností to bola jediná možnosť, ako zabezpečiť účinnosť zmeny už od januára 2018. Zrýchlený režim podporilo len 32 poslancov. Kladne hlasovali poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mosta-Híd.
Návrh na skrátené konanie sa nepáčil viacerým opozičným poslancom. “Vláda ho odôvodňuje tým, že vraj hrozia značné hospodárske škody. Ak by teda poslanci, prezident a členovia vlády dostávali plat, ktorý predpokladá zákon, podľa vlády by vznikli značné hospodárske škody. Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárska škoda. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát,” povedal Ondrej Dostál (SaS).
Zároveň sa pýtal, či je naša ekonomika v kríze a či sú verejné financie rozvrátené. “Ak áno, potom nám nehovorte, v akom dobrom stave je ekonomika. Neexistujú žiadne zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie,” odkázal Dostál s tým, že návrh je populistický a pokrytecký.
Erik Tomáš (Smer-SD) označil Dostálovo vystúpenie za prázdne reči. “Rovno povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1000 eur a nevyhovárajte sa na nejaké procedúry. Ste chamtiví, chcete vyššie platy,” odkázal. Tomáš následne skrátené konanie podporil.
Podľa podpredsedu NR SR Andreja Hrnčiara (Most-Híd) však nie je zmrazovanie platov dobrá cesta, keďže aj vďaka tomu má napríklad premiér nižší plat ako manažér štátneho podniku. Nazdáva sa, že medzi platmi poslancov a ľudí v exekutíve by mal byť rozdiel. Pripomína, že ak chceme mať napríklad za ministrov kvalitných ľudí, treba ich zaplatiť.
Za systémovú zmenu odmeňovania ústavných činiteľov je aj SNS. V neustálom zmrazovaní platov nevidí cestu, národniari preferujú systémové riešenie. “Treba pripraviť jeden komplexný zákon, ktorý bude riešiť odmeňovanie ústavných činiteľov,” povedal pre TASR predseda klubu SNS Tibor Bernaťák. Všetko podľa neho bude závisieť od dohody koalície, ktorá zrejme bude chcieť hovoriť aj s opozíciou.
Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti. “Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti,” uviedla pre TASR.
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde (ÚS) SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Poslanci Národnej rady SR majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur. Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.

Robert Kaliňák rozmrazenie platov odmieta, Marek Maďarič hovorí o zvláštnej situácii
Minister vnútra a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD) zásadne nesúhlasí s rozmrazením platov ústavných činiteľov. “Nie som ten, ktorý by toto podporoval,” vyhlásil v stredu po rokovaní kabinetu v reakcii na odmietnutie parlamentu zmrazovať platy v zrýchlenom režime. Podporuje preto myšlienku rokovať o nových pravidlách odmeňovania.
Na snímke podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák Foto:TASR-Martin Baumann
Postoj poslancov ho nepotešil, ako poukázal, stanovisko vlády je jasné. Tá zmrazovanie platov v zrýchlenom režime nedávno podporila. “Myslím si, že o tom bude ešte naozaj horúca diskusia, pretože s rozhodnutím parlamentu nemôže byť človek spokojný,” skonštatoval Kaliňák. Za riešenie situácie, o ktorom možno diskutovať, označil spomínaný nový spôsob odmeňovania.
“Ocitli sme sa vo zvláštnej situácii, keď zjavne niečo nezafungovalo, keď teda vládny návrh nenašiel podporu u vládnych poslancov,” zhodnotil podpredseda vlády a minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Podľa neho minimálne nezafungovala v tejto veci komunikácia.
“Buď poslanci Smeru-SD neodkomunikovali, že s tým majú problém, alebo ak to odkomunikovali vedeniu poslaneckého klubu, tak vedenie poslaneckého klubu to podľa mňa nejakým spôsobom nezvládlo. Jednoducho vláda bola zaskočená,” povedal Maďarič. “Ja som ako člen vlády o tom nevedel, predpokladám, že aj premiér bol týmto zaskočený a minimálne mala byť na to pripravená nejaká iná politická komunikácia.”
Šéf rezortu kultúry vysvetlil, že vláda chcela podržať platy ústavných činiteľov zmrazené aj v snahe vyhnúť sa populistickým reakciám. “Asi stojíme pred otázkou verejnosti vysvetliť, že tie platy sa odvíjajú od úrovne priemernej mzdy, že dneska nie sme v kríze a je možné uvažovať o nejakom, možno postupnom návrate k normálu, čo sa týka platov poslancov,” uvažoval Maďarič o ďalšom možnom postupe.
Na rozmrazenie nevidí dôvod ani minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). „Keby som to otočil na športový výkon, tak vám poviem na rovinu, že najväčšia motivácia v športe sú peniaze, ale myslím si, že to neplatí u ministrov,“ uviedol. Situáciu podľa svojich slov nesleduje, keďže má dosť svojich starostí. “Uvidíme, ako rozhodne Národná rada,” doplnil.
Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) je za to, aby sa otázka zmrazovania platov prehodnotila. Súčasný stav považuje za nekoncepčný. “Vkuse zmrazovať, to nie je riešenie, myslím si, že by bolo dobré nájsť spôsob, ako sa z toho dostať,” poznamenal.
Ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) rozhodnutie parlamentu prekvapilo. Ako však podotkol, otázkou zmrazovania platov sa nezaoberá. “Za člena vlády som nešiel, aby sa zarábal,” podotkol. Je však za to, aby odborníci boli adekvátne zaplatení.
Pravidelné zmrazovanie platov ústavných činiteľov by mohla nahradiť nová úprava ich odmeňovania. Pripustili to koaliční poslanci po tom, ako plénum v utorok (28.11.) odmietlo zmrazovať platy v zrýchlenom režime. Koaliční poslanci si vedia predstaviť, že by mali po novom zdanený celý plat. Dnes sa im paušálne náhrady nezdaňujú.