Boston 14. februára 2019 (HSP/Foto: TASR/AP- Anupam Nath)
 
Satelitné údaje NASA priniesli príjemne prekvapujúci fakt – súčasný svet je doslova zelenším miestom ako pred 20 rokmi, za čo môžeme ďakovať oblastiam v Číne a v Indii, čo sú krajiny paradoxne s najväčším počtom obyvateľov na svete

Ilustračné foto

Podľa NASA, satelitné údaje o ekologickom stave boli najprv zozbierané v polovici 90. rokov 20. storočia pod vedením Rangu Myneniho z Bostonskej univerzity. Nevedelo sa však, či ľudská činnosť bola jednou z hlavných priamych príčin.
Pomocou spektrorádiometra MODIS s vysokým rozlíšením obiehajúceho okolo Zeme na dvoch družiciach sa štyroma zábermi každého miesta na Zemi každý deň za posledných 20 rokov zozbierali údaje o tom, čo sa deje so zemskou vegetáciou až do úrovne 500 metrov pod povrchom.
Za posledné dve desaťročia sa tak zistil nárast plochy listov na rastlinách a stromoch, porovnateľný s oblasťou pokrytou všetkými amazonskými dažďovými pralesmi. Je teda o 6,5 miliónov km² viac zelenej plochy ročne, čo je v porovnaní so začiatkom roku 2000 nárast o 5%.
Čína a India predstavujú jednu tretinu ekologizácie, ale obsahujú len 9% pozemnej plochy planéty pokrytej vegetáciou – prekvapivé zistenie, vzhľadom na všeobecný pojem degradácie pôdy z nadmerného využívania v krajinách s najvyšším počtom obyvateľov,” konštatuje Chi Chen z Oddelenia výskumu Zeme a životného prostredia na Bostonskej univerzite v Massachusetts, ktorý je aj hlavným autorom štúdie uverejnenej v časopise Nature.
Rama Nemani, vedecký pracovník výskumného centra Ames NASA v kalifornskom Silicon Valley dodáva: “Keď sme prvýkrát pozorovali ekologizáciu Zeme, mysleli sme si, že je to kvôli teplejšiemu a vlhkému podnebiu a hnojením z pridaného oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie napríklad k ďalšiemu rastu listov v severných lesoch. Teraz, s údajmi MODIS, ktoré nám umožňujú pochopiť tento jav v skutočne malých mierkach, vidíme, že aj ľudia prispievajú.”

K zistenému globálnemu ekologickému trendu dochádza z veľkej časti (42%) z programov na ochranu a rozširovanie lesov v Číne v snahe znížiť účinky erózie pôdy, znečistenia ovzdušia a zmeny klímy. Ďalších čínskych 32% a indických 82% pochádza z intenzívneho pestovania potravinárskych plodín.
Plocha pôdy využívaná na pestovanie plodín je v Číne a Indii porovnateľná (okolo 2 miliónov km²) a od začiatku roka 2000 sa nezmenila. Tieto regióny však značne zvýšili celkovú celkovú plochu zelených listov a aj svoju produkciu potravín prostredníctvom viacerých postupov pestovania plodín, pri ktorých sa pole opätovne vysádza, aby bolo možné získať inú úrodu viackrát ročne. Tak sa produkcia zŕn, zeleniny, ovocia a pod. od roku 2000 zvýšila o približne 35-40%, aby sa uživilo veľké množstvo obyvateľstva.
Teraz, keď vieme, že priamy ľudský vplyv je kľúčovou hnacou silou pre zelenú Zem, musíme túto skutočnosť zohľadniť v našich klimatických modeloch. To pomôže vedcom robiť lepšie predpovede o správaní sa rôznych systémov Zeme, ktoré pomôžu krajinám prijímať lepšie rozhodnutia, vraví Nemani.
Výskumníci ale nad to všetko tiež zdôrazňujú, že prírastok zelene vo svete hlavne vďaka Indii a Číne nevyvažuje škody spôsobené stratou prírodnej vegetácie v tropických oblastiach, ako je Brazília a Indonézia. Dôsledky pre udržateľnosť a biodiverzitu v týchto ekosystémoch zostávajú.
 
Príspevok Prekvapivý fakt: V súčasnosti je na Zemi viac zelene ako pred 20 rokmi zobrazený najskôr Hlavné správy.