Bratislava 11. januára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Hamza Hendawi)

V októbri minulého roka obohatil kontroverzný denník „SME“ svoje internetové vydanie osobitnou rubrikou „Bitka o Mósul“. Jej obsahom bolo nekritické vyzdvihovanie významného počinu proamerickej koalície, ktorá sa rozhodla „oslobodiť“ severoiracký“ Mósul kontrolovaný Islamským štátom (ISIL). V komentároch redaktorov „SME“ (napr. Krčmárik: „Jedna vojna, dve mestá, dva osudy. V čom sa líši bitka o Aleppo od Mósulu“) sa zdôrazňovalo, ako veľmi sa humánna americká taktika v Mósule líši od nehumánnej ruskej taktiky v Aleppe.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Po troch mesiacoch proamerickej propagandy denníka „SME“ sa zmienená rubrika z jeho internetového vydania nenápadne vytratila napriek tomu, že ťaženie proamerickej koalície v Mósule zatiaľ ani zďaleka nemožno považovať za „mission accomplished“. Pravda o tom, čo sa vlastne momentálne deje v Mósule, je zrejme mainstreamu nepríjemná, takže sa tejto téme už radšej vyhýba.

Vyše tri mesiace si proamerická koalícia v Mósule vylamuje zuby na solídnej obrane Islamského štátu bez výraznejšieho hmatateľného úspechu. Po tom ako si vylízala utŕžené rany, pokúsila sa o novú ofenzívu na mesto zo severu, počas ktorej sa jej podarilo obsadiť niektoré okrajové časti Mósulu. V duchu tradičnej orientálnej mentality predchádzali tejto ofenzíve sebavedomé vyhlásenia irackého premiéra Haidera Abádiho o tom, ako táto ofenzíva definitívne „zotne hydre hlavu“ a pod. Skutočnosť je taká, že ISIL sa po týchto vyhrážkach takticky stiahol a preskupil svoje sily tak, aby koalícii pripravil ozajstný „armagedon“ v úzkych uličkách Mósulu.

Proamerická koalícia sa zo zúfalstva začína čoraz viac uchyľovať k taktike spálenej zeme a plošného ničenia celých štvrtí Mósulu, pričom neberie žiadny ohľad na civilistov. Objavuje sa čoraz viac svedectiev o tom, že z okrajových častí Mósulu, ktorých sa koalícia zmocnila, zostali iba ruiny. Podľa stupňa a charakteru devastácie je pritom zjavné, že ide o výsledok bombardovania zo vzduchu. Svedkovia poukazujú na to, že obranu zničených okrajových štvrtí zabezpečovalo iba niekoľko desiatok ozbrojencov ISIL-u, elimináciu ktorých mohli realizovať príslušníci špeciálnych jednotiek bez toho, aby boli obydlia civilistov nemilosrdne zrovnané so zemou.

Koaličné velenie a iracká vláda sú teraz terčom ostrej kritiky za svoj postup, ktorý priamo ohrozuje životy približne poldruha milióna civilistov uväznených v obkľúčenom Mósule. Znepokojenie a obavy obyvateľov Mósulu umocňuje aj fakt, že útokom irackých pozemných síl na Mósul obvykle predchádza delostrelecká príprava, v rámci ktorej sú využívané americké systémy raketometnej paľby typu HIMARS, ktoré podľa odborníkov určite nemožno považovať za zbrane presného zásahu. Ich technické parametre predurčujú tento mobilný systém vyslovene na plošné ničenie všetkého živého na obrovskej ploche. Americký raketomet HIMARS použili Američania v minulosti okrem iného aj v afgánskej provincii Helmand, kde s jeho pomocou zrovnali so zemou obytný dom, v ktorom zahynulo 12 nevinných civilistov.

Pravdu o tom, čo sa vlastne momentálne deje v Mósule, sa svetová verejnosť z mainstreamových médií pravdepodobne nikdy nedozvie. Nanajvýš vyplávajú na povrch iba útržkovité svedectva tých, ktorí tento masaker prežijú, aj tie však budú spochybnené velením proamerickej koalície. Väčšina zabitých civilistov bude označená za obete ISIL-u a zvyšok bude už tradične označený za nevyhnutné „collateral damage“ (vedľajšie škody).

Gabriel Gačko