Washington/Bratislava 12. februára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Matt Rourke)

Clintonová musela prehrať, lebo sa o tom rozhodlo na najvyššej úrovni globálneho riadenia planéty, ktorú reprezentujú najinteligentnejší predstavitelia najbohatších rodinných klanov, najvyššie postavení štátnici najväčších štátov (napr. Rusko, Čína) a ďalší štátnici, ktorí sa svojou inteligenciou a štátnickou múdrosťou tam dopracovali – hlavne Putin, ale aj Zeman, Orban a iní a taktiež ľudia s vysoko nadpriemernou inteligenciou, ktorí nemusia byť majetní, ale sú schopní formovať informačné polia ovplyvňujúce verejnú mienku (napr. špičkoví politológovia, vedci, …).

Na snímke Hillary ClintonováNa snímke Hillary Clintonová

Doteraz nástrojom presadzovania záujmov globálnych elít boli USA, v súčasnosti však zákonite ustupujú zo svojej dominantnej pozície a centrum moci sa presúva na východ – hlavne do Číny a Ruska. Rusko malo byť podľa pôvodných zámerov oslabené a ovládnuté kvôli surovinovému bohatstvu, avšak nestalo sa tak a aj vďaka Putinovi sa Rusko stalo svetovou veľmocou č.1, ktorá začína dominovať na medzinárodnej scéne. Putin vystúpil na absolútny vrchol globálneho riadenia planéty a stal sa veľmi rešpektovaným globálnym hráčom najvyššej extratriedy. Tí, čo predstavujú vrchol globálneho riadenia planéty sa teda nazývajú globálnymi hráčmi. Aj keď globálni hráči majú rôzne a často krát aj protichodné záujmy, vzájomne sa rešpektujú a ich najvyššou prioritou v súčasnosti je nedopustiť globálny konflikt, ktorý by bol zničujúci pre celú planétu. To znamená, že na tejto najvyššej úrovni sa prijímajú tie najdôležitejšie rozhodnutia. Vystúpiť na túto úroveň môže hocikto, kto má vysoko nadpriemernú inteligenciu, vie čítať znamenia doby a predvídať budúce cesty civilizačného napredovania a v tomto duchu aj pôsobiť.

Globálni hráči, aj keď sa nepoznajú, pri vzájomných stretnutiach alebo komunikácii na  diaľku rýchlo zistia, že „patria k sebe“ a takisto rýchlo odhalia tých, čo by sa radi zaradili medzi špičky, ale na to nemajú (napr. náš prezident Kiska alebo premiér Fico), lebo vysielajú o tom jasné signály. Takíto „nepodarení“ politici majú teda zavreté dvere pre vstup do najvyššej globálnej politiky a jedná sa s nimi síce zdvorilo, oni však zostávajú iba v polohe poskokov.

K absolútnej špičke sa vypracoval Trump,  a preto globálne elity sa ho rozhodli podporiť ako svojho kandidáta na prezidenta. Totiž, ak by bolo vyhralo zaslepené mocou sorošovské krídlo NWO (New World Order) s Hillary Clintonovou, tak by sme sa celosvetovému konfliktu s takmer absolútnou istotou neboli vyhli. Sorošovci predstavujú nižšiu úroveň riadenia, avšak nárokovali si tú najvyššiu, a tak museli byť odstavení, a teraz už len spievajú svoju labutiu pieseň. Tento postupný úpadok sorošovcov sa prejaví aj celosvetovo, teda aj na Slovensku a ich agenda NWO, ktorá je implementovaná aj do ideológie postmoderny v politike, kultúre, umení, filozofii, postupne prestane byť účinná a pôjde dolu vodou spolu aj so svojím „sociálnym inžinierstvom“ (LGBTI, gender, rodová ideológia)“ a riadenou islamizáciou.

Situácia vo svete bola veľmi kritická a zrelá na nekontrolovateľný výbuch. Trump musel vyhrať stoj čo stoj! Samotná podpora Trumpa len zo strany globálnych elít však bola na jeho víťazstvo nepostačujúca. Preto bolo potrebné získať podporu národa. Rozbehli sa veľké modlitbové kampane, čím došlo k aktivizácii kresťanov, ktorí sa aktívne zúčastnili volieb a stal sa „zázrak“ – Trump vyhral.

Démonické sily zla, ktoré na viditeľnej úrovni reprezentuje Soroš, Clintonovi, Bushovci a ďalší sa však nezmierili s porážkou, stále útočia a chcú Trumpa odstrániť, ale dostávajú jeden úder za druhým. Soroš sa začal hrať na boha a dostal po nose. Obviňujú Putina, že on zavinil Trumpovo víťazstvo, a majú v podstate aj pravdu, lebo bez Putina by nebolo ani Trumpa. Tí globálni hráči a sily, ktoré nie sú kresťanské a ktoré vyzdvihli Trumpa sa musia voľky-nevoľky zmieriť s tým, že Trump bude hrať nielen podľa ich nôt, ale aj podľa svojich v zmysle pretláčania záujmov amerického národa a podpory kresťanstva.

Róbert Fico spolu s Merkelovou nasadli na odchádzajúci sorošovský vlak aj s fašistickou agendou NWO, v mene ktorej začali boj za záchranu EÚ pomocou inštalácie oligarchicko-fašistických režimov tak v Nemecku ako aj na Slovensku. Fašizmus = diktát moci nadnárodnej a domácej oligarchie cez im podriadenú a skorumpovanú politickú a štátnu moc a ich byrokratický aparát.

Vo svojej nenávisti voči Kotlebovi sa Fico chytil do sorošovskej pasce nastavenej Žitňanskou v podobe inkvizičnej novely zákonov o boji s extrémizmom, zriadil trestné komando na ochranu oligarchicko-korupčného režimu a zastrašovanie obyvateľstva. Tým sa definitívne odstavil v očiach slovenskej verejnosti a zároveň aj v očiach globálnych hráčov, a to nielen tým, že zavádza teror v boji so slobodou slova a prejavu, ale zosmiešňuje sa aj svojou hlúpou kritikou Brexitu a inými nepodarenými krokmi.

Tento krát mu už jeho manipulačné schopnosti, ktorými ohlupuje národ, nepomôžu a jednoznačne prehrá tak s Mariánom Kotlebom, ktorý je pronárodný, prokresťanský a zároveň nepodkupný a nevydierateľný, ako aj s Richardom Sulíkom, ktorý keď zistil, že liberalizmus speje ku globálnemu fašizmu, sa ho zriekol a začal sa prikláňať ku konzervativizmu. Celkom reálna v budúcnosti je preto aj spolupráca Kotlebu so Sulíkom. V dohľadnej dobe dôjde zároveň k štiepeniu napriek celým politickým spektrom, teda aj v štandardných prooligarchických stranách na dve platformy: oligarchickú a demokratickú. Už teraz je jasné, že víťazom bude demokratická platforma.

Tiež bude dôležité, aby Slovensko nepremeškalo čas, kedy bude treba rozvinúť širokú spoluprácu s Ruskom, čo nás môže zachrániť v prípade islamizácie Západnej Európy. Maďarsko to už robí s plnou razanciou (návšteva Putina v Maďarsku je veľmi výrečným signálom). Viktor Orbán je štátnik najvyššieho kalibru a vyslal nedávno ďalší zreteľný signál, že je globálnym hráčom vyššej extratriedy, keď vyhlásil, že globálno-liberálna koncepcia vo svetovej politike končí. Žiaľ, Ficova inteligencia nepostačuje ani len na to, aby si vôbec uvedomil, že existuje aj niečo také, ako najvyššia globálna politika a už vonkoncom na to, aby tam aj prerazil, ako to dokázal okrem Orbána aj český prezident Zeman, ktorý má vynikajúce renomé v Číne, u Putina aj Trumpa a iných globálnych hráčov.

Ing. Peter Kohút, CSc.