Prešov 8. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marek Klekner)
 
Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete slávia Veľkú noc. Starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci, ktorého sa východné kresťanské cirkvi pridržiavajú, sa podľa tajomníka tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Petra Soroku odlišuje od toho, ktorý používa západné kresťanstvo.

Ilustračné foto

Okrem rokov, kedy tento najväčší sviatok cirkevného roka oslavujú všetci kresťania spoločne, prichádzajú podľa jeho slov i roky, kedy medzi západnou Veľkou nocou a východnou Paschou je až niekoľkotýždňový rozdiel.
“Dôvod je pomerne prozaický. Západné kresťanské spoločenstvá sa pri výpočte dátumu Veľkej noci striktne pridržiavajú pravidla, že to má byť najbližšia nedeľa po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca. Pravoslávne cirkvi a väčšina kresťanských spoločenstiev Východu na základe tradície, pripisovanej prvému všeobecnému snemu, ktorý sa konal v roku 325 nášho letopočtu v Nicei k týmto dvom požiadavkám, jarnej rovnodennosti a splnu mesiaca pripájajú ešte tretiu – kresťanská Veľká noc môže byť až po židovskom Pesachu. Keďže ten podľa židovského lunárneho kalendára tohto roku vyvrcholil v sobotu (7.4.), až v nedeľu pravoslávni kresťania po celom svete začínajú oslavy sviatku Veľkej noci – Christovho Vzkriesenia,” uviedol Soroka.
Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú podľa neho charakteristické kajúcne bohoslužby, Veľká noc prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien.
“Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná takzvaná Utreňa Vzkriesenia, ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali – rôzne druhy mäsa, vajcia či syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha,” doplnil Soroka.
Ako dodal, okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari – napríklad takzvaná oblievačka či šibačka na Veľkonočný pondelok.
 
Príspevok Pravoslávni veriaci slávia Veľkú noc zobrazený najskôr Hlavné správy.