Brazília 31. októbra 2018 (HSP/Foto: wikimedia)
 
Nikto si nemyslel, že to Jair Bolsonaro z malej a takmer neznámej Sociálno-liberálnej strany, ktorej aj predsedá, nakoniec vyhrá a stane sa prezidentom Brazílie. On to však dokázal, a uplynulú nedeľu v druhom kole prezidentských volieb obdržal víťazných 55,4 percent hlasov. Takmer všetky vplyvné denníky zdôrazňujú predovšetkým jeho nostalgické reči a definujú ho ako presadzovateľa vojenskej diktatúry, ako rasistu, homofóba a nebezpečného, netolerantného človeka. Takémuto posudzovaniu nezostala nič dlžná ani slovenská kresťanská kaviareň

Na snímke Jair Bolsonaro

Brazílsky korešpondent z agentúry Nova a Rmc však pre taliansky konzervatívny denník Tempi vysvetľuje, prečo Bolsonara Brazílčania masovo volili.
 
Naozaj je Bolsonaro tak nebezpečný, ako ho médiá popisujú?
Hovoríme o bývalom vojakovi, konzervatívcovi, ktorý je obdarený drzým jazykom a je bytostne presvedčený o hodnotách, ktoré reprezentuje. Vždy jeho politika stála na polemických témach, a on sám sa vždy staval proti politickej korektnosti. Médiá ho však zobrazujú veľmi povrchne.
 
Prečo? 
V roku 2017 som mal možnosť stretnúť sa s ním osobne. Vtedy ešte nezačala volebná kampaň a bol obyčajným poslancom. Musím povedať, že mi vôbec neprišiel ako homofób, ani ako rasista a už vôbec nie ako násilník.
 
Ako teda získal prívlastok “nepriateľ homosexuálov”?
Bolsonaro bol politikom, ktorého si 20 rokov nikto nevšímal. V roku 2011 viedol úspešný boj proti takzv. Gay-balíčku, ktorý brazílska vládna ľavicová Strana Prajúcich chcela distribuovať do všetkých základných škôl v krajine. Cieľom balíčka mal byť boj proti homofóbii, no Bolsonaro odhalil, že obsahoval brožúrky a informácie, ktoré sú jednoducho neobhájiteľné. Vláda bola vďaka nemu nútená stiahnuť tento návrh, a on si vyslúžil takúto slávu.
 
A čo s obvinením z rasizmu?
Bolsonaro je provokatér a často robí vyhlásenia “cez čiaru”. Mnohé sú objektívne povedané nešťastne volené. Ale k ruku k dielu podala aj medzinárodná tlač. A pritom Bolsonaro je ženatý so ženou, ktorá má africký pôvod. je príliš komplikované tvrdiť, že on je rasista.
 
Chce prinavrátiť Brazíliu do čias diktatúry?
Absolútne nie. Kto tieto veci píše, robí tak na základe jednej frázy, ktorú povedal Bolsonaro. V roku 2016, keď kongres schvaľoval impeachment prezidentky Dilmy Rousseffovej, Bolsonaro hlasoval ZA a svoj hlas “venoval” plukovníkovi menom Carlos ALberto Brilhante Ustra, vojakovi, ktorý v mene vojenského režimu spravoval centrum mučenia, kde bola mučená samotná Rousseffová. Tieto jeho slová boli veľkou chybou a on to aj uznal a verejne sa v televízii ospravedlnil.
 
Chce však liberalizovať vlastníctvo zbraní a znížiť trestnoprávnu zodpovednosť na 16 rokov. Nie sú to “násilné” návrhy?
V tomto prípade treba chápať reálie Brazílie. Len v minulom roku v krajine zavraždili 63 tisíc ľudí. Vládna Strana pracujúcich nikdy tvrdo voči tomuto násiliu nezasiahla, pretože v ňom vidí akýsi spôsob odplaty znevýhodnených skupín. Téma vlastníctva zbraní na sebaobranu u Brazílčanov veľmi rezonuje. Bolsonaro tiež prisľúbil sprísniť tresty pre zločiny.
 
Čo so znížením veku pre trestnoprávnu zodpovednosť? 
Brazílsky trestný zákonník hovorí, že nik vo veku do 18 rokov, bez ohľadu na vážnosť spáchaného skutku, nemôže dostať viac než tri roky polepšovne. Keď si tento trest odpyká, jeho register trestov ostáva nepoškvrnený, bez záznamu. Dôsledky sú, že pašeráci a distribútori drog využívajú mladistvých aj na tie najotrasnejšie vraždy. Verejná mienka práve tento jeho bod programu považuje za najdôležitejší pre poriadok a spravodlivosť v krajine.
 
Ako Bolsonaro dokázal vyhrať, keď jeho strana je len málo známa?
Z pohľadu stratégie sa sústredil na sociálne siete. Na svoju volebnú kampaň minul takmer milión brazílskych realov (cca 240 tisíc eur), zatiaľčo kandidátka Dilma Roussefová minula 1,5 miliardy realov. Bez peňazí, bez podpory médií, bez práva na mediálny priestor v televízii (nakoľko na základe miestneho zákona – par condicio – mal k dispozícii v médiách osem sekúnd naproti 4,5 minútam protivníka) a bez veľkých finančných sponzorov sa mu napriek tomu všetkému podarilo vyhrať so sociálnymi sieťami a jeho postojom proti korupcii a násiliu v mestách.
 
Sociálne siete stačili na prelomenie 15 rokov neprerušenej dominancie Strany pracujúcich a jej kandidátov?
A to je práve to, čo musíme pochopiť. Víťazstvo Bolsonara je porážkou Strany pracujúcich na plnej čiare. Väčšina Brazílčanov už nemôže zniesť ich sociálnu politiku. Brazília čelí najhoršej ekonomickej kríze v dejinách, horšej než v roku 1929. Nezamestnanosť je na úrovni 13 percent, HDP sa prepadol, príjem na obyvateľa klesol o 40%. Priemyselná produkcia je jednou katastrofou. Ale podstatou nie je len ekonómia.
 
Čo ešte?
Ľudia už majú dosť toho prizerať sa tomu, ako ich krajina podporuje režimy ako Venezuela, Kuba a Nikaragua, kde sú obyvatelia masakrovaní. A potom je tu korupcia.
 
Máte na mysli škandál Lava Jato (autoumyváreň), v ktorom Strana pracujúcich prijala v úplatkoch 2,5 miliardy eur? Vyšetrovanie ukázalo, že strana 15 rokov využívala štát na podporu svojej strany…
Presne tak. Hovoríme o najväčšom korupčnom škandále v dejinách ľudstva. Vyšetrovanie už trvá štyri a pol roka. Korupcia dosiahla nemysliteľné stupne, dotkla sa okrem vládnucej Strany pracujúcich aj spoločnosti Petrobras.  Len jeden príklad: Ukázalo sa, že riaditeľ energetickej spoločnosti Petrobras mal účet vo Švajčiarsku a na ňom 100 miliónov dolárov. Predstavme si, čo mali ostatní…
 
Protikandidát Bolsonara za túto stranu, Haddad, však dosiahol až 45 percent hlasov…
Áno, ale dostal ich takmer vo všetkých spolkových štátoch severovýchodu, čo je baštou socialistického elektorátu. Ak v týchto územiach všetci volia Stranu pracujúcich, je to preto, že tam poberajú obrovské dávky, a pokojne to môžeme definovať ako kupovanie hlasov. Strana pracujúcich len preto tak dlho zotrvávala. Inak by už bola dávno preč. Verím, že ďalšie voľby ukážu ešte nižšiu podporu tejto strany.

Aké budú prvé opatrenia Bolsonara ako prezidenta?
Najprv fiškálna reforma, aby prelomil obrovský deficit krajiny, znížiť verejné výdavky, reformovať a redukovať záťaž v hospodárstve a ponechať viac priestoru súkromným podnikateľom. Potom, ako už bolo povedané, intervenovať v oblasti bezpečnosti a upustiť úplne od režimu bolivarianizmu (je to zmes pan-amerických, socialistických a národno-patriotických ideí navonok namierených prti imperializmu, nerovnosti a korupcii, pomenovaný po Simónovi Bolívarovi, ktorý bojoval za “oslobodenie” od Španielskej monarchie, pozn. red.). Bolsonaro by mal znova priblížiť krajinu viac k USA a EÚ.
 
Príspevok Pravda o Bolsonarovi, novom brazílskom prezidentovi, a prečo ho slniečkari neznášajú zobrazený najskôr Hlavné správy.