Politika v športe a šport v politike

Svet 31. decembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Lee Jin-man)

Šport už dávno nie je pohybová aktivita, prinášajúca radosť, zdravie a prirodzenú súťaživosť. Stal sa nátlakovým politickým nástrojom so všetkými negatívami, používanými na nevyberaný boj s protivníkom
Ilustračné foto

Už 100 rokov dozadu sa zmocnili politické špičky jednotlivých krajín športu a prikryli ho pláštikom štátnej podpory. V skutočnosti pochopili prestížnu stránku zápolení, časom prerastajúcu do zbrane, požívanej na nižších prioritách. Po prvý raz vyslovene ideologicky poňal šport Hitler na olympijských hrách v roku 1936 konaných v Nemecku. Po jeho vzore, viac menej bez odchýlok, uplatňovali agresívny spôsob zneužívania športu všetky významné štáty sveta. Najviac sa vyznamenali USA, ZSSR a Francúzsko. Používali všemožné úskoky, manipulácie a vplyvy na to, aby ich reprezentanti vyhrali za každú cenu, hoci aj neoprávnene. (Napr. duel Martikán – Estanguet vo Francúzsku na MS.)
Ľudský organizmus už dávno dosiahol v športe svoje hraničné limity a nie je schopný ďalej aritmetickým radom zvyšovať výkony. No hlad po rekordoch a víťazstvách zahnal protagonistov do slepej uličky užívania podporných prostriedkov, určených na zvýšenie výkonnosti. Po ťažkých poškodeniach zdravia, niekedy končiacich smrťou, sa snažili medzinárodné športové organizácie zjednať nápravu. Podporné prostriedky rozdelili na zakázané a povolené a začali ich užívanie kontrolovať.
No bol by v tom pes zakopaný, keby aj túto záležitosť niekto nezneužil. Postupne sa Medzinárodná antidopingová agentúra, Svetový olympijský výbor a svetové federácie mnohých športov dostali do područia jediných nositeľov pravdy. Americkí predstavitelia moci využili „čistotu“ v športe na presadzovanie imperiálnych záujmov vlastného štátu.
Je smutnou samozrejmosťou, že národné športové organizácie veľmocí priamo organizujú a zabezpečujú užívanie medikamentov, často na hrane (a za ňou) zákona, morálky a zdravia. Okrem iných prechmatov je možné udeliť športovcovi výnimku v prípade choroby a liečenia zranenia. Tak sa stalo, že na posledných letných olympijských hrách v Riu dostalo veľké množstvo Rusov dištanc, no 60 % Američanov nastúpilo do súťaží „chorých“. Toto číslo sa v priebehu olympiády vyšplhalo až na 85 % a nasypaní športovci žali úspechy. Tam, kde na Rusov nestačili, nastúpili športoví a dopingoví komisári a problém vyriešili.
Najväčšie faux-pas v priamom prenose vystrojili počas štafety 4x100m žien. V kvalifikácii zvíťazila Jamajka, USA vypadli. Po vymyslenom prehrešku pri odovzdávaní kolíka sa rozbeh opakoval o deň neskôr. V priebehu noci americké kvarteto „ochorelo“ a na druhý deň s nepríčetnými pohľadmi vo finále zvíťazilo. Nik sa neopovážil protestovať.
Medzitým pokračuje samozničujúci proces v radoch Ruského olympijského výboru, kde podplatení činovníci ako Mutko a spol. sami zničili vzorky B moču športovcov a znemožnili opätovné preverenie dopingových afér. V konečnom dôsledku sa opakuje pred zimnými hrami scenár z letných. Ruské federácie jednotlivých športov sú postupne napádané a ich športovci odstavovaní. Zaujímavé, že ide o odvetvia, kde Rusi kraľujú. Prípadne im účasť povolia za vyslovene ponižujúcich okolností: bez vlajky a hymny a s možnosťou odobratia medaily v budúcnosti súdnou cestou!
Výsledkom bude, že západní a americkí nadopovaní športovci môžu reprezentovať, no rovnako (možno menej) nasypaní kolegovia z Ruska nie. Šport sa stal vyslovene politickým nástrojom nátlaku a vydierania. Samotní športovci sú často iba figúrkami na šachovnici, na ktorej hrá naraz príliš veľa majstrov. Po peniazoch a politike už nemá šport čo viacej pokaziť a v čistej forme ho nájdeme snáď len u amatérskych nadšencov. Aj to nie vždy.
Jaro Frank

ZDROJ >>

Komentujte :)