Politika v čase pokladníc plných peňazí

Poučenie z aktuálneho krízového vývoja v Nemecku a v Európe. Vlani v septembri v nemeckých parlamentných voľbách volilo vyše štyridsaťšesť miliónov Nemcov, o pätnásť miliónov menej, ako je na voľby oprávnených.  Ale až keď bude mať čitateľ v rukách tieto noviny, bude zrejmejšie, ako bude vyzerať koaličná vláda – vláda strán, ktoré stratili vyše tri milióny hlasov, vláda neobľúbených strán nespokojných voličov. Čo vlastne pochopili tieto strany, títo nemeckí politici a čo z tohto vývoja v Nemecku chápe alebo vyvodzuje ostatná Európa vrátane Slovenska? Nemecku sa nevedie zle, prebytok ročnej bilancie je takmer desať a pol miliardy eur. Nemecko má po dlhých rokoch vyrovnaný rozpočet. Export stále rastie.

V úplnom tieni terajšieho vývoja ostal zdanlivo podružný fakt, že odborom a zamestnávateľom v strojárenstve sa podarilo dosiahnuť historickú, v každom prípade nevídanú dohodu, ktorá sa môže týkať až deväťstotisíc zamestnancov. Jej jadrom je zložité riešenie, aby na žiadosť odborov bolo možné skrátiť pracovný týždeň z tridsiatich piatich na dvadsaťosem hodín pre tých, ktorí sa budú starať o rodinných príslušníkov, deti či rodičov vyžadujúcich si opateru. Je to po prvý raz, keď si zamestnanci presadili takéto sociálne motivované požiadavky. Svedčí to o nálade, atmosfére a aj vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi v špičkovom a nosnom exportnom odvetví, keď v popredí nie je rast, zvyšovanie zisku, ale sociálna požiadavka takéhoto druhu.

PRÍUČKA POLITIKOM

Dramatický prepad hlasov pre všetky tri vládnuce strany, ktoré sú vlastne stále v úrade,  sa jeden z tých, čo prehrali – Horst Seehofer, šéf bavorskej kresťansko-sociálnej únie (CSU), vytrvalo usiluje prezentovať ako príučku politike, ktorú práve tieto strany pochopili. Pochopili sme! To opakuje nepretržite. Lenže to hovoril aj vlani pri prvom neúspešnom pokuse zostaviť vládu bez sociálnych demokratov SPD. A s tým si vystačil aj teraz, keď sa dosiahol návrh dohody, na základe ktorej má pokračovať doterajšia trojkoalícia unionistických kresťanskodemokratických strán CDU/CSU a sociálnodemokratickej SPD.

Predchádzajúce rokovania o vytvorení nemeckej federálnej vlády bez SPD stroskotali na postoji liberálnej strany, ktorá vyhlásila, že radšej nebude vo vláde, než aby sa zle vládlo. Lepšie je totiž nebyť vo vláde, než zle vládnuť. Dnes, keď je od septembra 2017 vo finále utváranie vlády zo strán doterajšej vládnej koalície, teda vlády s účasťou sociálnej demokracie, sa karta akoby obrátila. Teraz po dlhých týždňoch pokusov zostaviť vládu sa objavili názory, že lepšie je mať zlú vládu než nijakú vládu. Pre nemeckú scénu je šokom, že skúsená politická trieda, ktorá prešla spravovaním šestnástich nemeckých spolkových republík, tento obrovský rezervoár profesionálov v politike nie je schopný vytvoriť vládu, nie je schopný dať dovedna program fungujúcej vlády najprosperujúcejšej európskej ekonomiky a nezadlženého štátu.

■ POUČENIE PRE INÝCH

Toto by mohlo byť aj poučenie pre niektoré iné štáty Európskej únie, medzi nimi aj pre Slovensko. Nemeckí politici už nemôžu byť príkladom a vzorom. Výstižne to vyjadril jeden zo znalcov, keď napísal, že traja nemeckí politici, ktorých čas už vypršal, ktorí sú takpovediac výbehovým modelom, sa vzájomnou koaličnou dohodou  zachraňujú – Angela Merkelová, neobľúbená pre svoju jednostrannú „vítaciu“ ústretovú politiku voči migrantskej vlne, si zachránila úrad kancelárky. Ale posledný raz. Martin Schulz, ktorý prehral sociálnym demokratom voľby, sa vzdal predsedníctva v strane a zachraňuje sa do kresla ministra zahraničných vecí.  Horst Seehofer, ktorý stratil historicky rekordné množstvo hlasov v Bavorsku, sa už tiež vzdal predsedníctva strany CSU a z Mníchova uteká do Berlína do kresla ministra vnútra, ktoré má na starosti migráciu. A jej ohraničenie presadil do koaličnej dohody práve on. Bol to Horst Seehofer, ktorý ešte pri prvých pokusných rokovaniach o vytvorení vlády bez sociálnych demokratov presadil podľa neho historickú zásadu o pevnom ohraničení najnižšej možnej úrovne dôchodku. Tá nesmie byť nižšia ako štyridsaťosem percent priemernej mzdy. Preto teraz, keď sociálny demokrat Martin Schulz vyhlásil, že celá koaličná dohoda má sociálnodemokratický rukopis, Horst Seehofer mu pred nemeckou a medzinárodnou tlačou vmietol do očí, že o tom sociálnodemokratickom rukopise mu povie svoje počas fašiangového karnevalu...

ROZDELENIE MOCI

Ak koaličnú dohodu prijmú orgány všetkých strán, osobitne najmä hlasovanie necelého pol milióna členov sociálnej demokracie SPD, ktorí paradoxne netvoria viac ako 0,5 percenta všetkých voličov v parlamentných voľbách, ale teraz majú rozhodujúci význam, vytvorí sa vláda, ktorá už dnes nemá rešpekt médií. Martinovi Schulzovi odkazujú, že bude minister zahraničných vecí v najlepšom a najznámejšom lazarete spolkovej republiky, namiesto toho, aby sa po svojom volebnom neúspechu vzdal a odišiel do ústrania. Ak by mal chrbtovú kosť, po najhorších volebných výsledkoch pre SPD v dejinách by odstúpil. Je úbohé, že má byť príležitostným ministrom zahraničných vecí... Takto médiá nevítali ešte ani jedného ministra.

Dušan D. KERNÝ –  Foto: REUTERS

ZDROJ >>

Komentujte :)