Džibutsko 19. februára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Xinhua, Zha Chunming)

Džibutsko má strategickú polohu pri vchode z Adenského zálivu do Červeného mora, cez ktorý prechádza veľké percento obchodných a energetických tokov medzi Európou a Áziou. Preto sú tu na malej ploche viaceré vojenské základne cudzích krajín, nevynímajúc Čínu či USA
Čínska vojnová loď v Adenskom zálive

“Ako prichádzajú nové veľmoci a bývalý hegemonický Západ stráca relatívnu silu, vstupujeme do prvého obdobia ľudskej histórie, v ktorom sa moderná technológia kombinuje s chaotickou medzinárodnou arénou, v ktorej ani jeden hráč alebo skupina nie je schopná ustanoviť poriadok,” konštatuje politológ a bývalý portugalský minister pre európske záležitosti Bruno Maçaes pre server Politico.
A práve Džibutsko je miestom, kde sa tie veľmoci stretávajú. Kým francúzska základňa na ostrove Cape Heron je dnes skôr turistickým strediskom, americká základňa Camp Lemonnier či hroziaca čínska námorná základňa je už niečo iné. Spojené štáty už nedávno otvorili druhú základňu Chabelley Airfield, neuvedenú vo verejnom zozname zámorských základní. Svoju základňu tam ešte má aj Japonsko, Taliansko a aj Saudská Arábia stavia jednu. Záujem prejavuje aj Turecko, Rusko a India.
Aj preto si Maçaes myslí, že tu by mohla začať “tretia svetová vojna”. A dodáva: “Nadchádzajúce vojny môžu byť ozbrojenými konfliktami, ale môžu mať aj radikálne odlišné formy: boj s kontrolou infraštruktúry, bojové propagandy, technologické preteky v oblasti umelej inteligencie a robotiky, kybernetická vojna či obchodná a ekonomická vojna.”
Všimol si, ako Číňania a Američania využívajúc každú príležitosť na to, aby sa pokúsili fotografovať vybavenie a logistiku toho druhého. Po tom, ako čínski námorníci neustále robili neoprávnené fotografie amerického torpédoborca, vrchný veliteľ džibutskej pobrežnej stráže plukovník Bogoreh bol požiadaný, aby urobil poriadok.
Ak India si tu tiež vytvorí vojenskú základňu, podľa Maçaesa sa akýkoľvek budúci konflikt s Čínou okamžite rozšíri, pretože cez Džibutsko by mohla Čína obkľúčiť Indiu. Aj v prípade ďalšieho konfliktu medzi USA a Čínou v Juhočínskom mori by sa ich základne v Džibutsku dostali do popredia, ale mohli by zostať aj nezúčastnené.
“V minulom storočí bol konflikt opatrne organizovaný na jasných hraniciach a sférach vplyvu, avšak dnes globalizácia pomiešala všetkých súperov v – a Džibutsko je dokonalým obrazom tohto nového sveta, kde sú veľké mocnosti nútené zdieľať ten istý priestor,” píše na záver Maçaes.