Slovensko 1.septembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Altaf Qadri)

Súčasní politici sa už nebudú prizerať, ako ktokoľvek spochybňuje kľúčové záujmy krajiny prostredníctvom falošných správ. Nemienia byť ľahostajní voči propagande, dezinformáciám či úplným klamstvám, ktoré spájajú s hrozbou nárastu extrémizmu. Vzhľadom nato boli vytvorené dva dokumenty – Bezpečnostná stratégia SR a Obranná stratégia SR. Po schválení vládou by ich parlament mal odsúhlasiť na jeseň.
Ilustračné foto

Podľa informácií portálu Pravda oba dokumenty označujú zmienené javy za vážne ohrozovanie Slovenska. Obranná stratégia upozorňuje, že sa zvyšuje intenzita a nebezpečnosť strategickej propagandy vrátane dezinformačných aktivít z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, podporovaných činnosťou extrémistických skupín a hnutí.
„Môžu polarizovať spoločnosť, oslabiť dôveru občanov v demokratický a právny štát a ich vôľu brániť ho a tiež spochybniť význam členstva v NATO a EÚ,“ uvádza sa v pripravovanom texte z ministerstva obrany.
„Bezpečnostná hrozba extrémizmu je spojená aj s postupným prienikom osôb z extrémistickej scény do oficiálneho politického a verejného života, ako aj so snahou o vstup do bezpečnostných zložiek,“  uvádza sa v chystanom dokumente ministerstva zahraničných vecí. Ministerstvo tiež vysvetľuje, že extrémistické sily využívajú možnosť účinnej a zdrojovo nenáročnej propagandy prostredníctvom sociálnych sietí.
Dezinformácie sa podľa dokumentov šíria nielen priamo zvnútra krajiny, ale aj s prispením zahraničných aktérov.
Podľa analytika mimovládnej organizácie Globsec Policy Institute Daniela Mila by týmto hrozbám malo rovnakú vážnosť prikladať aj ministerstvo vnútra. Navrhuje tiež vytvoriť koordinačný mechanizmus, orgán či štruktúru, ktorý by sa týmto témam venoval zo širšieho hľadiska. Milo tiež ocenil, že v stratégiách sa po prvý raz poukazuje na oblasť hybridných hrozieb.

EÚ stráca podporu svojich členov
Európska únia a NATO strácajú podporu svojich členov. Prieskum inštitútu Globsec skúmal názory siedmych stredoeurópskych štátov. Z výsledkov vyplynulo, že súčasťou Západu si želá byť najmenej opýtaných na Slovensku: 21 percent. Oslabujúca dôvera členov v uvedené inštitúcie je pripisovaná šíreniu prekrútených informácii či výmyslov.
Podľa ďalších informácií Globsecu je za zotrvanie v únii 59 percent opýtaných. Denník Pravda v tejto súvislosti uvádza, že členstvo v únii prináša hlavne ekonomické výhody vrátane priamych finančných.
Václav Klaus mladší má ale na financovanie z EÚ formou eurofondov odlišný názor. Vo svojom aktuálnom komentári totiž poukazuje na „zlodejinu“ pri európskych dotáciách. Eurofondy považuje za ideove a korupčné projekty (viac TU).

Generácia mladých, ktorým je členstvo v NATO ľahostajné

Slabá podpora súvisiaca s NATO na Slovensku znepokojuje podľa informácií portálu Pravda aj centrálu aliancie. „Urobili sme si prieskum v 16 z 28 členských štátov. Slovensko dopadlo veľmi zle,“ zverejnil portál vyjadrenie nemenovaného zdroja z Bruselu.
“Ide o širší problém, pretože zvlášť mladí ľudia – odhliadnuc od toho, čo hovorí Rusko – strácajú podporu pre NATO.” Mladým ľuďom teda prestáva byť NATO sympatické. Nastupujúcej generácii je členstvo v aliancii či už ľahostajné, alebo ho dokonca považuje za príťaž.
Slovensko sa preto zapojí do komunikačnej stratégie NATO, ktorú bude financovať samotná aliancia. Z interného návrhu rezortu diplomacie, ktorý má denník Pravda k dispozícii, vyplýva, že pôjde o štyri body.
„Od septembra do decembra 2017 sa uskutoční séria debát na stredných školách v okresných mestách. Naši diplomati a ďalší experti budú debatovať o význame NATO pre Slovensko,“ uvádza sa v dokumente.
Ministerstvo spolu s rezortom obrany pripraví aj exkurzie pre stredoškolákov do svojich sídel.
Treťou oblasťou je internet. Na Facebooku sa plánuje kampaň, do ktorej sa majú zapojiť aj populárne osobnosti, ako napríklad herci či speváci. Štvrtý bod je účasť predstaviteľov NATO na diskusiách so študentmi na Slovensku.