Bratislava 16. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Politici sa zhodujú, že by sa mohla otvoriť otázka zmeny územnosprávneho členenia Slovenska. Dnes máme osem samosprávnych krajov. Diskusia by mohla viesť aj k zmene súčasného počtu vyšších územných celkov.
Na snímke Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA)

Ministerstvo vnútra TASR potvrdilo, že sa diskusii nebráni. Po zmene volá aj opozícia, líderka OĽaNO Veronika Remišová minulý týždeň vyčítala vláde Roberta Fica (Smer-SD), že za desať rokov, čo je pri moci, neprišla s reformou. Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák by za debatu bol, ale až v roku 2020. Za by bol aj jeho stranícky šéf Andrej Danko, podľa ktorého v súčasnom volebnom období k zmene počtu krajov nedôjde.
Ministerstvo vnútra aj Remišová sa zhodujú, že mnohí ľudia dnes nevedia, čo majú kraje na starosti. “História volieb do VÚC ukázala, že občania sa s členením na samosprávne kraje nie úplne stotožnili, mnohí z nich dnes nevedia, čo majú vlastne župy na starosti,” uviedla pre TASR Lucia Kirinovičová z tlačového odboru Kancelárie Ministerstva vnútra SR. Rezort zdôrazňuje, že pri zmene členenia samosprávnych krajov musí ísť o celospoločenskú zhodu aj zhodu naprieč politickým spektrom. “Ministerstvo vnútra sa tejto diskusii nebráni,” doplnila Kirinovičová.
Remišová pripomína nízku účasť vo voľbách do vyšších územných celkov, za čo môže podľa nej aj fakt, že ľudia nepoznajú kompetencie svojich krajských zástupcov. “Ľudia tieto voľby ignorujú, lebo nevedia, kto je za čo zodpovedný. Toto je aj výzva pre vládu, ktorá je pri moci desať rokov, aby začala s touto reformou. Aby ľudia vedeli, aké kompetencie má človek, ktorému idú dať hlas v komunálnej politike,” doplnila.
Bernaťák priznáva, že SNS sa súčasný model krajov nepáči a chcela by diskutovať o jeho zmene. Debatu však skôr ako v roku 2020 zatiaľ nevidí. Pripomína, že SNS mala zmenu územnosprávneho členenia Slovenska aj v programe, prikláňa sa k modelu troch krajov. Danko potvrdil, že v súčasnej koalícii nebola vôľa na znižovanie počtu VÚC v tomto volebnom období. Danko presadzuje návrat k modelu založenému na pôvodných troch krajoch, Východoslovenskom, Stredoslovenskom a Západoslovenskom.
Premiér Fico svojho času spomínal model 3+1. V roku 2013 avizoval, že po druhom kole vtedajších krajských volieb bude iniciovať diskusiu o reforme systému vyšších územných celkov. Smer-SD vtedy hovoril práve o modeli, kde by boli východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský región plus Bratislava.
Takéto členenie však kritizovala vtedajšia opozícia, podľa ktorej by prinieslo centralizmus. Opoziční predstavitelia spomínali skôr model s vyšším počtom krajov, žúp či regiónov. Hovorilo sa až o počtoch 18 či 22. Niektorí chceli kraje zrušiť.
Pri zriaďovaní súčasných samosprávnych krajov sa tiež hovorilo aj o inom modeli, ako je ten súčasný. Rozhodnutie o vytvorení ôsmich krajov padlo v roku 2001. V hre bol aj model s 12 krajmi. Ficov Smer-SD sa už vtedy prikláňal k systému 3+1 kraj.
Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Na čele kraja je predseda, ďalším orgánom je krajské zastupiteľstvo. Predsedov a poslancov kraja volia priamo obyvatelia daného kraja. Do pôsobnosti samosprávnych krajov patria napríklad cesty, stredné školstvo, zdravotníctvo, kultúra či cestovný ruch.