Podolinská: Slovenčina je pre mnohé rómske deti pri vstupe do školy cudzím jazykom

Muránska Dlhá Lúka 17. februára 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR– František Iván)

Prakticky cudzím jazykom je slovenčina pre mnohé rómske deti predškolského veku z osady Rúbanka pri Muránskej Dlhej Lúke v Revúckom okrese. TASR to povedala pedagogička z miestnej základnej školy Monika Podolinská, ktorá sa práci s rómskymi žiakmi venuje 18 rokov a získala za ňu ocenenie Biela vrana
Ilustračné foto

„Naše vyučovanie neprebieha v rómčine, ale pomáhame si základmi rómskeho jazyka, ktoré tu ovládame všetci pedagógovia na prvom stupni. Bez toho by sme sa nezaobišli, pretože mnohí žiaci sa pred príchodom do školy vôbec nestretávali so slovenčinou,” vysvetlila pedagogička. Deti sa však podľa nej v školskom prostredí postupne „rozrozprávajú”, okrem iného za pomoci inovatívnych metód a hier, pričom zo slov časom prechádzajú na celé vety. „Dôležité je učenie slovenčiny spojiť s určitými zážitkami, vizualizáciou alebo hocičím, čo im pomôže s ľahším zapamätaním,” dodala Podolinská.
Veľkou pomocou pri osvojovaní slovenčiny sú podľa nej nulté ročníky. „Pokiaľ nebude predškolská príprava povinnou, tak mnohé rómske deti do materskej školy, kde by sa so slovenčinou zoznámili, nebudú chodiť, pretože rodičia ich tam nedajú. Aspoň v tomto našom prostredí si to teda zatiaľ bez nultého ročníka neviem predstaviť,” konštatovala pedagogička, ktorá však v uvedenej forme prípravy vidí i nevýhody.
„Nultý ročník je zarátaný ako prvý rok školskej dochádzky. Keď teda deti skončia deviatu triedu, majú už za sebou desať rokov povinnej školskej dochádzky a preto nemajú motiváciu pokračovať v ďalšom vzdelávaní,” vysvetlila Podolinská.
Zavedenie rómskeho jazyka ako predmetu na ich škole by považovala za dobrú vec, ale museli by na to byť splnené viaceré podmienky. „V prvom rade by sme to museli mať zakomponované v školskom vzdelávacom programe. Ďalej by sme museli mať vypracované štandardy, osnovy a plány. Problémom by však bolo hlavne personálne obsadenie, teda kvalifikovaný učiteľ rómčiny,” doplnila pedagogička s tým, že dôležitá by bola aj kontinuita, teda aby vyučovanie v rómčine pokračovalo aj v ďalších ročníkoch i na druhom stupni.
Naopak, žiadne problémy v škole nemajú s materiálmi v rómčine, ktoré im pomáhajú pri výučbe. „Máme knihy v rómčine, rómske šlabikáre, rôzne verzie pracovných listov. Robíme však s nimi my učitelia, ktorí sme Nerómovia,” zakončila Podolinská.

ZDROJ >>

Komentujte :)