Bratislava 9. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Rozdielne predstavy o tom, čo rozkladá právny štát odprezentovali advokát Daniel Lipšic a sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorí sa stretli v súdnom spore, v ktorom bol Harabin predsedom odvolacieho senátu a Lipšic zastupoval pozostalých po zavraždenom mafiánovi Deákovi. Lipšic prevzal prípad hoci vedel, že odvolaciemu senátu 4To v tejto kauze predsedá Štefan Harabin
Na snímke predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefan Harabin

Lipšic rozhodnutie senátu komentoval nasledovne:
„Senát Š. Harabina rozhodol v merite veci bez toho, aby predtým rozhodol o podaných námietkach zaujatosti (zo strany prokurátora a z mojej strany). Námietky sme podali ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu, akonáhle podali odvolanie obžalovaní. Tvrdenie Š. Harabina, že boli podané oneskorene je preto nepravdivé.“
Podľa Lipšica námietku zaujatosti je možné podať až vtedy, keď je zrejmé, že orgán proti ktorému námietka smeruje, bude vo veci konať a nie je možné ju podať skôr.
„Vec mohla byť právoplatne skončená na prvom stupni, resp. mohlo byť v plnej miere vyhovené návrhu na náhradu škody poškodených. Tvrdiť preto, že námietku zaujatosti proti odvolaciemu senátu je potrebné podať ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, nemá oporu v logike, ani v práve“, píše Lipšic a pokračuje:
„Teraz je však načase, aby sa začalo konať. V mene poškodených sa obrátime na Ústavný súd, pretože bolo porušené ich právo, aby v odvolacom konaní rozhodoval v ich veci nestranný senát. Ale to nestačí. Kvôli rozhodnutiu senátu Š. Harabina sa v septembri dostane na slobodu I. Cupper, jeden z najnebezpečnejších zabijakov skupiny Sýkorovcov. Keďže vie, že doživotie ho asi aj tak neminie, bude môcť na slobode páchať akékoľvek zločiny beztrestne. Preto nastal – aj pre predstaviteľov vládnej koalície – čas na činy. V boji proti mafii slová nikdy nestačili, a nestačia ani dnes.“
Na Lipšicove námietky reagoval v rozsudku predseda odvolacieho senátu 4To Harabin, ktorý objasnil ako a kedy sa podávajú námietky zaujatosti. V uznesení  píše:
Námietka splnomocnenca poškodených F.Á. JUDr. Lipšica voči predsedovi senátu 4 To JUDr. Harabinovi pre jeho pomer k splnomocnencovi poškodených F. bola podaná 20. apríla 2017 a bola odôvodnená tým, že predseda senátu 4. septembra 2008 adresoval v pléne Národnej rady Slovenskej republiky ako minister spravodlivosti poslancovi Lipšicovi vetu: „Pôjdeš do basy, Ty hajzel“.
O tejto námietke zaujatosti odvolací senát nerozhodoval v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por., lebo ju splnomocnenec nepodal bezodkladne, ihneď po prevzatí zastupovania poškodených F. 28. marca 2017.
Aj v tomto prípade argument, že splnomocnenec poškodených nemohol s určitosťou vedieť, že po zrušení a vrátení veci na ŠTS bude proti ďalšiemu v poradí druhému rozsudku ŠTS podané niektorou z procesných strán odvolanie a že bude opätovne rozhodovať senát 4 To, nemožno taktiež akceptovať. I tu platí, že vzhľadom na nezmieriteľnú názorovú konfrontáciu procesných strán v otázkach dôkaznej a skutkovej situácie a na skôr opísané okolnosti prípadu bolo absolútne isté, že proti akémukoľvek rozhodnutiu, odsudzujúcemu či oslobodzujúcemu podá niektorá z procesných strán odvolanie a vec bude opätovne predložená najvyššiemu súdu – senátu 4 To.
Rovnako vo vzťahu k splnomocnencovi poškodených platí zásada rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, že „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), čiže tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
Akceptovanie opačnej interpretácie by viedlo k tomu, že poškodený by mal možnosť v intenciách Trestného poriadku vznášať obštrukčné, špekulatívne a účelové námietky zaujatosti voči sudcom a úmyselne spôsobovať predlžovanie trestného konania a aj možnosť odstránenia pre neho nepohodlného sudcu z rozhodovania.
Ak nebol splnomocnenec poškodených bdelý a námietku zaujatosti nepodal ihneď, najneskôr po prevzatí zastupovania v tejto trestnej veci 28. marca 2017, nejde o námietku podanú bezodkladne a nemožno o nej rozhodovať. Argument, že právne zastupovanie poškodených splnomocnenec prevzal 30. januára 2017, pritom neobstojí, pretože táto plná moc bola udelená v inej – civilnej veci a týkala sa Ing. V. C., ktorý v konaní už nevystupuje ako obžalovaný. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že v rámci cenzúry korešpondencie bol v novembri 2016 F. zaslaný prípis predsedom senátu Harabinom. Informácia o tom, kto vo veci bude rozhodovať, preto bola poškodeným už od tohto dátumu známa a je vysoko pravdepodobné, že bola Lipšicovi odovzdaná už pri preberaní právneho zastupovania 30. januára 2017.
Ide o zjavnú obštrukciu advokáta. Takáto praktika nie je v praxi advokátov neznáma. Spravidla obžalovaní po tom, ako zistia, ktorému sudcovi napadla ich vec, a chcú ho vymeniť „za iného, pre nich vhodnejšieho“ sudcu, hľadajú vhodného advokáta, ktorý sa s príslušným a zákonným sudcom otvorene neznášajú. Obžalovaný takého advokáta ako obhajcu splnomocní, pričom jedinou jeho úlohou je vznesenie námietky zaujatosti, ktorej je občas vyhovené pre antipatiu medzi konkrétnym sudcom a obhajcom obžalovaného. Ak by bol Lipšic splnomocnencom poškodených od začiatku konania pred súdom a nevedel by, komu táto vec napadne v odvolacom konaní, nebolo by možné tieto podozrenia posudzovať ako účelovú obštrukciu splnomocnenca poškodených. Prevzatie právneho zastupovania až po tom a napriek tomu, že vedel, kto je predsedom odvolacieho senátu na najvyššom súde, účelovosť procesnej obštrukcie umocňuje, a preto takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. SAK vydáva Zbierky disciplinárnych rozhodnutí vydaných proti advokátom, účelom ktorých je vystríhať advokátov pred páchaním skutkov, ktoré sú v rozpore so stavovskými predpismi. Nie je vylúčené, že toto konanie splnomocnenca poškodených by mohlo napĺňať skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia (napr. konanie, ktorým spôsobil prieťahy v súdnom konaní, keď prebral zastupovanie klienta tesne pred pojednávaním súdu a špekulačne z dôvodu nedostatku času na prípravu požiadal o odročenie pojednávania).
Konanie Lipšica možno označiť nielen za obštrukčné, ale aj zavádzajúce, neprofesionálne a dokonca priamo finančne zbytočne zaťažujúce poškodených. Hneď po vynesení rozsudku 20. apríla 2017 ako advokát (osoba znalá práva) totiž musel vedieť, resp. mal vedieť, že odvolanie nemôže byť úspešné s ohľadom na zásadu zákazu reformatio in peius, ktorá sa vzťahuje aj na výrok o náhrade škody.
Splnomocnenec Lipšic bol povinný poškodených, jeho klientov, upozorniť na skutočnosť, že vzhľadom k existujúcemu stavu (v prvom odvolacom konaní poškodení ani prokurátor v ich prospech proti výroku o nepriznaní nemajetkovej ujmy nad 10 000 eur nepodali odvolanie), v plnom rozsahu platí citovaná zásada a výsledok konania o ich opravnom prostriedku pre nich nemôže byť úspešný ani v rozsahu jedného eura nad rámec im priznanej nemajetkovej ujmy po 10 000 eur prvostupňovým rozsudkom. Nemal neúčelne prevzaté právne zastupovanie zbytočne na neprospech poškodených ešte navyše finančne zaťažiť i podávaním dopredu zjavne neúspešného odvolania. Ak tak urobil z nevedomosti, svedčí to o jeho nekompetentnosti zastupovať klienta tak, aby chránil a presadzoval jeho práva a záujmy a postupoval s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Ak konal úmyselne s cieľom neprípustne dosiahnuť odňatie veci zákonnému sudcovi prostredníctvom námietky zaujatosti, aj to zakladá dôvod na vyvodenie zodpovednosti.
Celý rozsudok si môžete prečítať tu:
Advokát Lipšic si na zastupovanie rád vyberá mediálne kauzy. Naposledy sa zviditeľnil, keď zastupoval dvojicu Kalmus, Lorenz, ktorí poškodili bustu Vasiľa Biľaka. Zastupoval aj investigatívneho novinára Daňa v spore s Počiatkom. Podľa Daňa je Lipšic najslabším advokátom s akým sa kedy stretol. „Na pojednávania chodil nepripravený. Tri roky sa ťahala kauza s Počiatkom, len čo som Lipšica vymenil, do mesiaca  súd rozhodol v môj prospech“.