Bratislava 28. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)

Uplynulý politický týždeň priniesol v Európe aj na Slovensku viacero zdanlivých paradoxov. Hoci Emmanuel Macron a Angela Merkelová začali pripravovať plán európskych reforiem už pred časom, po nemeckých voľbách sa všetko komplikuje, a niektoré vízie francúzskej hlavy štátu zrejme zhodí zo stola samotná nemecká kancelárka
Na snímke nemecká kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Angela Merkelová

Volebnou líderkou nemeckých pravicových extrémistov, ktorí sa po prvý raz v histórii dostali do Bundestagu, bola lesbická finančná konzultantka Goldman Sachs Alice Weidelová. A slovenského premiéra Roberta Fica pozvali demonštrovať proti korupcii študenti, ktorí chceli na tej istej akcii žiadať odchod jeho ministra. V TABLET.TV o tom diskutoval publicista Juraj Hrabko a politický analytik Eduard Chmelár.
V nemeckých parlamentných voľbách síce podľa očakávania zvíťazila kresťanskodemokratická CDU/CSU Angely Merkelovej, jej volebný výsledok na úrovni 33 percent však zaostal za očakávaniami. Doterajší koaličný partner CDU/CSU, sociálnodemokratická SPD Martina Schulza s 20,5 percentami padla na historické dno a odchádza do opozície.
„Je to Pyrrhovo víťazstvo. Ja sa trpko usmievam nad štandardnými stranami, ktoré optimisticky privítali víťazstvo Merkelovej ako záruku stability. Vláda, ktorú pravdepodobne zostaví, bude veľmi nestabilná,“ povedal Chmelár na margo možnej „jamajskej“ koalície CDU/CSU-FDP-Zelení. Prezývku „jamajská“ dostala podľa farieb koaličných strán, ktoré pripomínajú jamajskú vlajku.
„Merkelovej pozícia je o to horšia, že prakticky nemá inú alternatívu. Sociálni demokrati sa celkom pochopiteľne rozhodli pre opozíciu. Zladiť tak rôznorodú koalíciu, to je ťažké,“ poznamenal Chmelár.
„Koalícia CDU/CSU a SPD v posledných rokoch nevykazovala žiadne známky protirečení a na to aj doplatila. Prečo boli finančné kruhy alebo politické elity také pokojné, že je úplne jedno, či vyhrá Merkelová, alebo Schulz? Lebo to nebola alternatíva, čo ponúkali sociálni demokrati, ale len variant tohto istého systému. Volič bol hladný po alternatíve a keď ju neponúkli socialisti, ponúkli ju fašisti,“ dodal.
Zatiaľ čo liberáli z FDP budú zrejme torpédovať niektoré európske integračné plány, ešte ťažšie sa bude hľadať konsenzus medzi nimi, kresťanskými demokratmi a Zelenými.
„Pre Zelených je takáto koalícia programovo ešte radikálnejším obratom ako pre SPD. Aj keď to v Nemecku nemá tradíciu, pre Zelených by podľa mňa bolo najvýhodnejšie, keby do koalície nešli a zvolili severský model podpory menšinovej vlády. Porazeným týchto volieb je jednoznačne ľavica a víťazom nie je Angela Merkelová,“ dodal Chmelár.
Na snímke Eduard Chmelár Foto: Andrej Galica
Podľa Hrabka je síce „jamajská“ koalícia najpravdepodobnejším, ale nie jediným riešením volebnej hádanky. Najmenej pravdepodobným, ale teoreticky možným sú aj predčasné voľby, aj keď tento scenár by sa zrejme vysvetľoval ako zlyhanie kancelárky. „Ja stále pokladám za otvorenú aj možnosť koalície so sociálnymi demokratmi. Pred štyrmi rokmi sociálni demokrati tiež nechceli vstúpiť do koalície, ale napokon tak urobili. Ak by sa takýto prípad stal na Slovensku, povedal by som, že koalícia CDU/CSU – SPD bude uzatvorená v priebehu týždňa,“ poznamenal Hrabko. Zároveň ale dodal, že v Nemecku majú programové otázky pri rozhodovaní väčšiu váhu ako na Slovensku.
„Inak, Martin Schulz už dávno nemal byť predsedom SPD, mal ponúknuť rezignáciu hneď po voľbách, vzhľadom na ich výsledky. Ak žiadame od domácich politikov, aby po prehratých voľbách odstupovali, mali by sme to žiadať aj tam, jednoducho to patrí k štábnej kultúre,“ poznamenal Hrabko.
„Čo by kto na Slovensku dal za dvadsať percent, ale pre SPD je to smrteľné ohrozenie. Neverím, že sú všetci tak mimo reality a štipky sebareflexie ako Martin Schulz. Od začiatku bol zlá voľba. Je to typ nenávideného eurobyrokrata, nemajú to radi ani Nemci,“ doplnil Hrabka Chmelár.
Pozastavil sa aj nad pravicovými radikálmi z Aliancie pre Nemecko (AfD), ktorí historicky, s 12,6-percentnou podporou, po prvý raz postúpili do Bundestagu. „Pohľad, že AfD sú fašisti, je zjednodušený. Je tam silné neofašistické krídlo, momentálne stranu ovláda. Ale tam bolo vždy viacero prúdov,“ poznamenal. „Zaujímavé je, že volebnou líderkou tejto strany bola lesbická finančná konzultantka Goldman Sachs Alice Weidelová. Väčší oxymoron si ani neviem predstaviť. Toto nie je systémová opozícia, ale zmeska ľudí, ktorí majú rôzne motívy,“ povedal.
Prekvapila aj predsedníčka AfD Flauke Petryová, ktorá krátko po voľbách vyhlásila, že v parlamente bude nezávislou poslankyňou a nebude reprezentovať AfD. „Predsedníčka to zvažovala už niekoľko mesiacov. Nechcela byť terčom, na ktorý bude zvaľovaná vina, že uškodila strane a volebnému výsledku, tak to urobila až po voľbách. Uviedla, okrem iného, že sa cíti byť konzervatívnou političkou,“ poznamenal Chmelár.
Spolu s Hrabkom konštatovali, že prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v parížskej Sorbonne bol v európskej politike výnimočný. „Lepší európsky prejav som nepočul od čias Joschku Fischera. Jeho vízia bola odvážna a vie nadchnúť. Je to spôsob, ako revitalizovať európanstvo a vzbudiť záujem o diskusiu. Bol otvorený, zrozumiteľný, optimistický, mobilizačný,“ reagoval Chmelár.
„Ten prejav mohol byť až historický, keby tu neboli dve ‘ale’. Prvé je, že túto európsku tému nahodil Macron aj preto, aby odpútal pozornosť od jeho domácich problémov, protestov kvôli Zákonníku práce a podobne. A druhá vec je tá, že Macron nebude mať silu, aby presadil to, čo v prejave načrtol, najmä po nemeckých voľbách nie,“ upozornil analytik.
„Napríklad pri otázke európskeho ministra financií má aj Merkelová bližšie k FDP ako k Macronovi a nebude mať problém túto otázku zmiesť zo stola,“ naznačil Chmelár. „Základným odkazom nemeckých volieb je, že pôvodný plán reforiem, ktoré začali pripravovať Merkelová s Macronom, sa komplikuje a všetky možnosti sú otvorené,“ dodal.
Väčšiu šancu na úspech má podľa neho spoločná európska zahraničná a obranná politika a Európska únia naozaj potrebuje novú azylovú politiku. „Sú to zmeny, o ktorých sa dá diskutovať aj s Nemcami,“ poznamenal Chmelár. Prekvapilo ho, že Macron podporoval politiku potlačenia národných identít v prospech európskej identity, takýto prístup bol podľa neho doteraz pre Francúzsko úplne cudzí. „Vypichol by som aj jeho myšlienku spoločnej strategickej kultúry,“ povedal Chmelár. Dodal, že Macron sa postavil do pozície európskeho lídra, hoci vie, že na presadenie svojich vízií nebude mať dostatok politickej sily.
Na snímke Juraj HrabkHrabko,Chmelár,Merkelová
Hrabko ocenil slová francúzskeho prezidenta, podľa ktorých „Brusel“ sme my všetci, ktorí sme občanmi EÚ. „Bol to prejav, akých je málo. Ale domácim problémom sa tým nevyhne, tie ho čakajú,“ poznamenal Hrabko na margo demonštrácií proti zmenám v Zákonníku práce vo Francúzsku.
„Mal som pocit, že chce postaviť novú Európu. To ale podľa mňa neznamená, že aj lepšiu. Keby bola Európa štát, a nie spoločenstvo štátov, by som povedal, že sa snaží vytvoriť štát v štáte. Podľa mňa to nie je tak úplne ani federálny model. Povedal, že pomalší nemajú právo brzdiť rýchlejších. To je, akoby povedal, že slabší nemajú právo kafrať do vecí silnejším, aj keď sa ich to týka,“ kritizoval Hrabko prejav francúzskeho prezidenta.
„Napokon, je to vízia Emmanuela Macrona. Ja za problém považujem to, že my nepoznáme víziu Roberta Fica. Len sa stále chceme niekam pridávať,“ poznamenal Hrabko. „Víziou Roberta Fica je pridať sa, byť za každú cenu pri Nemecku. Ale to je vízia satelitu,“ súhlasil Chmelár.
Obaja ocenili, že tri demonštrácie v pondelok 25. septembra v Bratislave prebehli bez incidentov. „Tri protesty za deň, to je aj prejav občianskej angažovanosti. Keď sa protestuje slušným spôsobom, je to dobré. A môžem ubezpečiť, že politikom vôbec nie je jedno, čo na námestiach odznie,“ poznamenal Hrabko.
Rádovo najpočetnejší, niekoľkotisícový, bol študentský pochod proti korupcii. Žiadali na ňom odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka z funkcie, rovnako odchod policajného prezidenta Tibora Gašpara, špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a vyšetrenie káuz Gorila a Bašternák.
Na demonštráciu prekvapivo pozvali aj premiéra Roberta Fica. Ten to síce odmietol, ale ponúkol študentom možnosť vzdelania na rakúskej protikorupčnej akadémii, s ktorou má podpísané memorandum. „Ja si neviem predstaviť Roberta Fica kráčajúc v čele protikorupčného pochodu. Ponuka tých dvoch miest je v istom slova zmysle podplácanie. Študenti toto nepotrebujú. A Slovensko nepotrebuje ďalší úrad krátko po tom, čo na Úrade vlády vznikol odbor prevencie proti korupcii. Slovensko potrebuje začať s korupciou niečo robiť, a nie vytvárať ďalšie komisie, školenia a podobne,“ reagoval Hrabko.
„Súhlasím, je dobre, keď sa občianska spoločnosť prebúdza. Ale toto bol len spolitizovaný výstrel do prázdna, dnes sa už ukazuje, že triafal zle. Výsledkom toho je, že premiér sa stavia, veľmi falošne, do pozície protikorupčného bojovníka,“ povedal Chmelár. „A bolo úsmevné, ak bola požiadavka odvolať Kaliňáka – ktorý sa podľa mňa ministrom nemal ani stať, ale je to požiadavka, s ktorou Robert Fico nesúhlasí – je smiešne pozývať premiéra na pochod. Nedáva to žiadnu logiku, ani ako recesia,“ poznamenal Chmelár.
„A tváriť sa, že problém vyrieši odvolanie Kaliňáka… Mali žiadať skôr nejaké systémové zmeny. Robiť takéto pochody s odstupom troch mesiacov, to nie je žiadne vytváranie tlaku. Na to sa dá pohodlne zvyknúť. Formuje to verejnú mienku, ale pre vládu tohto typu to nepredstavuje žiadne ohrozenie,“ dodal.
Ešte paradoxnejšie sa vyvíjala situácia pred Prezidentským palácom. Tam podľa Chmelára ako prví avizovali demonštráciu priaznivci prezidenta Andreja Kisku. Tvrdí, že pôvodne mala táto akcia splynúť s antikorupčným protestom študentov. Keďže však množstvo ľudí na sociálnych sieťach nechápalo spojitosť podpory prezidenta, ktorý má problém s daňovou kauzou, a boja proti korupcii, napokon sa obe akcie prezentovali samostatne. Výzva na podporu prezidenta podľa Chmelára prilákala len niekoľko ľudí a navyše spôsobila, že sa na námestí zišli aj dve stovky jeho odporcov. „Zhromaždenia dvoch skupín na jednom mieste, to mohlo zle dopadnúť,“ upozornil Chmelár.
„Ale nedá sa povedať, že by tieto antikorupčné pochody boli úplne zbytočné. Majú dosah na verejnú mienku. Ponuky Roberta Fica, napríklad protikorupčné školenie, alebo to, že založil nejaký protikorupčný úrad, sú dôkazom o tom, že vláda vníma túto otázku ako citlivú,“ povedal. „Ale podľa mňa je spôsob, akým sa k tomu vláda stavia, nedôveryhodný. Stále tu riešime pokusy o podplácanie policajtov, klobásky za skúšky,“ upozornil Chmelár.
Korupcia podľa neho nie je niečo, čo by akákoľvek politická sila vedela zo spoločnosti odstrániť, dá sa proti nej len bojovať a obmedzovať ju. Na Slovensku však podľa neho nie je najväčším problémom samotná korupcia, ale neprimeraný vplyv niekoľkých špičkových podnikateľov a finančných skupín. „Problém číslo jeden je, ako tu päť–šesť veľkopodnikateľov a tri–štyri finančné skupiny ovládajú tento štát. To nemá nič spoločné s demokraciou. Korupcia je len sprievodným javom tohto problému,“ uzavrel Chmelár.