Berlín 27. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)

V Nemecku sa už pracuje na vyvodení politických záverov z islamistického teroristického útoku, ktorý si 19. decembra vyžiadal v Berlíne 12 obetí a viac ako päť desiatok zranených.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Tamojšie médiá informovali, že vládne strany pripravujú balík protiteroristických opatrení, ktorého súčasťou by mohli byť prísnejšia kontrola registrovaných islamistov, izolácia žiadateľov o azyl s neistou identitou, ale aj celý rad ďalších noviniek.

Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) sa podľa mienkotvorného denníka Süddeutsche Zeitung zaoberá protiteroristickými opatreniami v materiáli nazvanom Bezpečnosť našej slobode. Po uvoľnení predpisov o ochrane osobných údajov navrhuje napríklad rozšírenie povinnosti odkladať údaje o komunikácii aj na emaily a iné služby, využívané na krátke odkazy. Súčasne navrhuje poskytnúť krajinským úradom právomoci zhromažďovať bez osobitného povolenie aj údaje u tínedžerov vo veku od 14 rokov.

Viaceré predstavy bavorskej vládnej strany a spolkového rezortu vnútra sú fakticky identické, pričom sa doteraz nerealizovali v praxi kvôli nesúhlasu koaličných sociálnych demokratov z SPD.

Figuruje medzi nimi napríklad predĺženie vyhosťovacej väzby z doterajších štyroch dní na štyri týždne, respektíve možnosť jej nariadenia aj v prípade prevencie, napríklad podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozujúceho verejnú bezpečnosť či automatické zadržanie registrovaných nebezpečných islamistov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté.

Ako informoval bulvárny denník Bild, medzi plánovanými opatreniami je aj dodatočná bezpečnostná lustrácia všetkých žiadateľov o azyl a ich opätovné zaznamenanie biometrických údajov.

Strany únie CDU/CSU sa po útoku na jeden z berlínskych vianočných trhov vrátili aj k niektorým už skôr prezentovaným návrhom. Jedným z nich je vytvorenie tzv. tranzitných zón v pohraničných oblastiach, z ktorých by ďalej do krajiny mohli pokračovať iba utečenci, ktorých totožnosť sa podarilo objasniť. SPD, ktorá túto ideu pôvodne jednoznačne odmietala, sa po nedávnom útoku približuje k predstavám strán únie a navrhuje zriadenie osobitných záchytných centier, v ktorých by došlo k izolácii žiadateľov o azyl s neobjasnenou identitou.

V Berlíne sa ďalej vášnivo diskutuje o zaradení severoafrických krajín – Alžírska, Maroka a Tuniska – z ktorého pochádzal berlínsky atentátnik – medzi tzv. bezpečné štáty, čo by urýchlilo a uľahčilo vracanie utečencov – občanov týchto krajín.

Schválenie tohto návrhu, odobreného už Spolkovým snemom (Bundestagom) blokujú v Spolkovej rade (Bundesrate) opoziční Zelení s tým, že podľa ich názoru spomínané tri štáty nemožno vnímať ako bezpečné z hľadiska novinárov, opozície či homosexuálov.

Mimoriadne veľké vášne vyvoláva aj vládou po teroristickom útoku schválené rozšírenie siete bezpečnostných kamier na verejných priestranstvách, ba aj súkromných širokou verejnosťou využívaných objektoch (obchodných centrách, športoviskách, parkoviskách).

Syn Izraelčanky zabitej na trhoch zapálil sviečku na chanukovom svietniku

Izraelčan Or Elyakim, ktorého matka zahynula pri útoku zapálil sviečku na desaťmetrovom chanukovom svietniku pri mestskej Brandenburskej bráne. Elyakimova matka Dalia bola medzi 12 ľuďmi usmrtenými pri tomto útoku. Elyakimov otec Rami utrpel vážne zranenia.

Dnešok je už štvrtým dňom židovského sviatku Chanuka, teda slávnosti svetiel. Sviatok trvajúci osem večerov má pripomínať znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu v 2. storočí pred n. l. po tom, čo ho znesvätil pohanský vládca.

Rabín židovskej obce v Berlíne Yehuda Teichtal povedal, že slávnostné zapálenie berlínskeho deväťramenného chanukového svietnika v prítomnosti zástupcov kresťanov, židov a moslimov je spôsobom, ako “priniesť svetlo do temnoty”.